Po mesiaci navštevovania intenzívneho kurzu portugalčiny som sa už nemohla dočkať kým dostanem do rúk rozvrh a môžem sa veselo pustiť do Byrokratického krúžku level II. Mimochodom, portugalčina už celkom ide, ono vraví sa, že po určitom množstve čerstvej limonády to akosi ide ľahšie. No a čo by Erasmus nespravil pre cibrenie si štúdia cudzích jazykov? Tak teda, v škole sme mali už prvé prednášky, niektoré mám v portugalčine, niektoré v angličtine, ale celkom sa teším, a to naozaj. Na rozdiel od slovenského systému, tu nie sú povinné ani prednášky, ani cvičenia. Je to dobrý systém. Známkovanie je tiež naopak stupnicou 1 - 20 bodov. Zatiaľ je to tu celkom english - friendly a teda s učiteľmi môžem komunikovať a dohodnúť sa na podmienkach v anglickom jazyku. Pokiaľ ide o akademickú časť univerzity, v dochvíľnosti nie sú o nič lepší ako ostatná časť populácie. Ani raz sa nestalo, že by prišli načas. Akademická štvrťhodinka neexistuje, je absurdná. Ale do polhodiny sa prednáška začne, aby som nikomu nekrivdila...
Napriek nabitému rozvrhu si však ja a vlastne všetci nechávame drobný priestor aj na kultúru. Onedlho sa tu napríklad koná jazzový festival hneď pri rieke. Je tu množstvo malých barov s príjemnou atmosférou, kde je dennodenne živé hudba. Od jazzu, rocku, disco hitov, až po fado. Pokiaľ ide o fado, tak pokiaľ viem, sú tu dva bary špeciálne pre fado. A Capella je nóbl bar postavený v priestoroch starého kostola a druhý je Diligencia, sem sa chystám s niekoľkými ďalšími obdivovateľmi čoskoro (mimochodom, portugalské slovo Diligencia sa dostáva u mňa do top 5 najkrajších portugalských slov). Ešte k tej kultúre: asi najsilnejšou kultúrou je tu však kultúra pitia. Ťažko sa to opisuje, ale funguje to tu úplne inak ako u nás. V prvom rade sú tu tzv. festas takmer každý deň. Pokiaľ nejakú organizujete, netreba sa báť že nikto nedojde. Najlepšie na tom je, že väčšinou polovicu ľudí ani nepoznáte, to však nie je dôležité. Cieľom je nielen sa zabaviť, ale aj spoznať nových ľudí, zmeniť prostredie, rozšíriť si obzory (fíha, toľko synonym pre pijatiku :o) . A Erasmus komunita je špecialistom na rozširovanie si obzorov.
Alebo taktiež napríklad v sobotu sme boli v kine. Šli sme pešo asi 1,5 hodiny popri rieke a potom na kopec smerom hore k univerzite. A stálo to zato. Mimochodom, bol to švédsky čiernobiely film s portugalskými titulkami.
Zopár fotiek sa nám podarilo:
Už niekoľkokrát som spomínala, že tu sa stále niečo deje. Nie je deň, kedy by tu nebola party, oslava, hromadné študentské stretnutia pri káve, či nejaká akcia. Jednou z takých bol karneval. Trval niekoľko dní a vyvrcholil v noci z 19. na 20. februára na pláži pri mori. Pláž sa volá Figueira da Foz a je vzdialená asi 40 km od Coimbry. Je to obľúbené oddychové miesto najmä v letných horúčavách. Portugalskí fešáci si tu aj radi zasurfujú, takže samozrejme sa sem s kolegyňami chystáme kŕmiť čajky. Iba na okraj, ani radšej nebudem spomínať, že keď sa baby dotrepali na pláž, bolo už síce pár hodín po karnevale, ale fotky stoja aj tak zato:
Dovolím si aj drobnú úvahu: Zatiaľ neľutujem jedinej minúty čo som tu. To napriek tomu, že z tohto šialene striedavého počasia mám už týždeň nádchu (mimochodom, tí šialenci tu zabudli do obydlí namontovať radiátory). Ale čím ďalej Coimbru a jej okolie spoznávam, čím viac plánujem, čo by som tu rada videla, tým viac sa mi zdá pol roka málo. O to viac si vychutnávam prechádzky po baixa, ako nazývajú staré mesto, popri rieke, na univerzite, dokonca aj pri ceste autobusom či jednoúčelových prechádzkach pomarančovými sadmi. Pokiaľ už tak nenápadne o tých pomarančoch, prezradím len toľko, že sa tu povaľujú chúďatká po zemi, slabé stromy sa už prehýnajú ťažobou plodov, a v tomto okamihu nastúpi čata podnikavých študentiek a s dobrým srdcom odbremení tie nešťastné kry od tiahy citrusov. Kto vie čítať medzi riadkami iste pochopil, že chodíme kradnúť pomaranče do opusteného sadu. Sú ale odtiaľ nádherné fotky:
Nedávno sme taktiež spravili túru druhou po druhej strane rieky Mondego. Okrem nádherného výhľadu sa tu nachádza aj niekoľko zaujímavých objektov: kláštor Santa Clara, nákupné centrum Forum alebo napríklad aj múzeum miniatúr najznámejších stavieb a objektov v Portugalsku. Cestu sme začali tradične prechádzkou po pešom moste. Nedá mi znova sa nepodeliť o úchvatné pohľady:
Potom hore (a tým hore myslím naozaj strmo hore) smerom ku kláštoru Santa Clara.
Výlet sme zavŕšili pokojným posedením v nákupnom stredisku a opätovným utvrdením sa, prečo nemám rada nákupné strediská. Je to veľké, je tam veľa ľudí a je tam veľa ľudí. A je to aj veľké.
Ozaj, viete, čo je saudade? Sami Portugalci mi tvrdili, že na tento výraz niet prekladu, ale predsalen si spomínam ešte na preklad, ktorý nám na kurze portugalčiny vravela pani učiteľka Janka: clivota. Je to aj pocit, ktorý vo vás ostane, keď opúšťate Coimbru, študentský život, priateľov, posedenia na kávičke, jednoducho tú atmosféru... Je to niečo, čo už dlhé roky inšpiruje portugalských umelcov pri skladaní hudby, písaní básní, či maľbe. Určite je ešte predčasné hovoriť o saudade, ale čoraz viac chápem, čo sa za týmto výrazom skrýva. A to som ešte len na začiatku...
PS: Dlho plánovaný výlet do Conimbrigy, mestečka 16 km od Coimbry, kde sa nachádzajú jedny z najstarších rímskych zrúcanín a múzeum, Aveira a Buçaca sme konečne vďaka priaznivému počasiu absolvovali. Fotoreportáž bude asap.
