Je 24.12.2006, nedeľa. Ešte v piatok som mala skúšku, takže som na(ne)šťastie nestihla absorbovať úplne ten ošiaľ, ktorý (že vraj) už od októbra straší v meste. Niekedy som rada, že som totálny ignorant. Každopádne, v "tú" nedeľu sa mi celkom dobre vstávalo, moje oči nevideli svetlo až do dvanástej na obed!! Prvá myšlienka nebola vôbec vianočná, napadlo ma, že prečo došľaka mama tak trieska pekáčom. Asi mi tým niečo chcela povedať, ale pár hodín som ju celkom úspešne ignorovala. Po tom, čo som sa dala dokopy do pozerateľnej podoby, šla som čo to porobiť. Nechápem prečo sa cez Vianoce upratuje KAŽDÝ deň, každú minútu a sekundu. Ja byť na mieste Deda Mráza / Santa Clausa / Ježiška, tak cez ten komín (v petržalskom paneláku) sa taký špinavý hanbím prísť.
Vianočná nálada sa mi celkom darila udržiavať najmä hudbou. To ma vždy upokojí, keď sa jemné tóny "Silent night" miesia s krikom mojej drahej maminky aby som vyniesla smetie. Nakoniec a šťastne sa mi podarilo dostať náš byt do podoby, za ktorú by sa nemusel teda nikto hanbiť. Samozrejme, netreba nič preháňať, preto mi to trvalo päť hodín. Viac času som sa venovala usilovnému udržiavaniu vianočnej nálady. A keďže čistenie toalety nie je príliš vianočné, kompenzovala som to oddychom pri hudbe a sviečkach, môj počítač nevynímajúc.
Ani neviem ako, nejakým zázrakom odbila siedma hodina, čo u nás znamená zasadnúť za stôl a začať s vianočným obžerstvom. A ento rok naozaj chutí. Typické oplátky s medom a cesnakom prestriedalo hlavné jedlo - zemiakový šalát so pstruhom. Nejakým zázrakom tento rok nebol prípitok, tak som si sama zahanbene vytiahla k večeri vínko na ktoré si zuby brúsim už dlho. Sama som si naliala (viackrát), sama som ho vypila a sama som sa tešila že moja rodinka abstinuje. Po večeri sa typicky všetci odpravia "niekam", predpokladám že pomôcť Ježiškovi aby precpal zadok cez komín (v petržalskom paneláku, hmmm...). Po pár minútach dostanem ja a sestra povel, že už dostali informáciu (od Ježiška? mobilom? vysielačkou?), že všetko je na svojom mieste. Znie to možno infantilne, ale som rada že samotným darom predchádza toto rozkošné divadielko, ktoré sa ledva modifikuje už 22 rokov. Nejako sa na to aj teším a užívam si to.
A je to tu. Darčeky. Vyvrcholenie naháňačiek a vymýšľania. Tento rok naozaj vydarené. Každý dostal čo si prial a tak je to dobre. Zároveň bolo fajn, že sme sa stretli, lebo jedávame spolu už asi naozaj len na Vianoce. Bolo to...zvláštne, ale o to slávnostnejšie. Mám to celé rada, aj keď nepremeškám príležitosť celé to okoreniť nejakými nemiestnymi poznámkami. Sú to jednoducho Vianoce. Sme spolu, na chvíľu bez starostí, smejeme sa, pozeráme rozprávky, snažíme sa tváriť že tá "sedemdesiatpäťdecka" chardonnay už vyprchala a samozrejme, máme sa radi. Asi sa skúsim nastaviť na "Vianoce" častejšie, myslím že si ušetrím pár vrások.
