Nestihol som opustiť kajutu a už som cúval späť.
„Ešte raz sa zhúliš a kapitán ťa vyrazí," bručal Bady na Shockera a viedol ho do kajuty s rukou na jeho pleci, ako malého chlapca.
„Dobré ránko Riči," pozdravili sa mi nahúlené, blahom hrajúce očká.
„Neviem, kedy sa stihol tak doriadiť. A ty sa kam chystáš Riko? Kapitán prikázal, že máš ostať v kajute, kým búrka neskončí. Si zelenáč, nepotrebujeme, aby si ťa strhla vlna."
„O mňa sa neboj, aspoň nahradím Shockera," naliehal som.
„Rob ako myslíš, ale varoval som ťa. Netušíš, čo ťa tam čaká. Takú melu som už dávno nevidel."
Bady mal pravdu. Vonku prepuklo peklo. Hustý lejak, vietor, nárazy vĺn, hluk hromov, smršť a v jej strede rybárska kocábka. Trochu ma vydesil pohľad na našu loď, ktorú práve zaliala voda po náraze vlny. Po chvíli sa loď ťažkopádne zdvihla nad hladinu a s ňou sa zdvihol aj chlap v premočenom rybárskom plášti. Blesk osvetlil jeho tvár, bol to Crab.
„Bady, si to ty?"
„Nie, to som ja Riko."
„Zbláznil si sa, ťahaj späť do kajuty, nevidíš čo sa tu deje?"
„Chcem pomôcť, nebudem čakať v kajute"
Konečne vyliezol aj Bady. Pozrel na mňa, „vidíš vravel som ti," potom zreval tým svojim barytónom a prehlušil hluk vetra, mora aj hromov ,"tak ho nechaj, dám naňho pozor."
Crab kývol rukou a šmaril háky na halibuty do kovovej truhly, ktorú potom zamkol.
Vlastne som ani netušil aká je moja úloha. Compass stál na mostíku a pomáhal kapitánovi s navigáciou. Loď sa za žiadnych okolností nesmela ocitnúť svojím bokom na prichádzajúcu vlnu. Tým pádom kolísala hore dole po vysokých vlnách a vždy keď padla dole zaliala ju voda. Keď som prišiel chlapi boli už so všetkým hotoví a viac menej len čakali na kapitánove pokyny. Búrka bola ako orchester, nechýbalo nič. Flauty hral víchor, bubny hrom, husle more. Ale veľmi som si to neužíval. Na večeru som mal, ako tradične ryby a tie sa pod neustálym kolísaním lode začali pýtať na svet. Bady si to všimol a ukázal prstom na palubu. „Pokojne to pusť, prešli sme si tým všetci. Len si to nenechávaj do kajuty, hoď ju sem, more to zmyje." Vyšiel som bližšie k prove a nastalo uvoľnenie, no nie nadlho. Loď práve padala z ohromnej vlny a ja som sa držal len plechu, na ktorom sme rezali ryby. Trhlo mnou, ale ostal som na mieste. Okolo pása som mal ovinutú Badyho masívnu ruku. "Poď, kapitán zavelil, že máme voľno," povedal pokojne, akoby sa vôbec nič nestalo. Letmo som sa pozrel na provu, ktorou by som zrejme bez Badyho pomoci preletel rovno pod loď. Vždy, keď som potom pred chlapmi líčil tento príbeh, Bady sa len nepatrne usmial a zahriakol ma, aby som to nepreháňal. Bol veľmi skromný a nikdy nepriznal, že mi zachránil život. V ten deň som si prvý krát vypil s chlapmi. Napriek tomu, že som mal žalúdok hore nohami, mi to vôbec neuškodilo, práve naopak. Počas tej búrky sa prelomili aj posledné ľady, ktoré medzi nami boli a s chlapmi sme boli od tej chvíle čosi ako bratia.
Nasledujúci deň sme mali voľno, kapitán spal a Compass kormidloval. Miesto tradičného budíčka ma zobudil Shockerov vresk, pretože mu Bady vyhodil do mora pakel marihuany, za ktorý by hocikto u nás dostal päť rokov natvrdo. Shocker vybehol z kajuty len v bielych spodkoch a chcel skočiť do mora, no chlapi ho zrovnali. Pritlačili ho o palubu a vyliali naňho rybí tuk, takže vypadal ako práve vyvrhnuté teľa. Pretrhnuté želiezka v tíme treba vždy čo najskôr zvariť, inak hrozí tragédia. Shockera to skludnilo, no zo vzdoru sa opil.
Ráno sme šúrovali kajutu a zvyšok dňa sme hrali karty. Compass nám avizoval, že zajtra nás čaká veľa práce, tak si máme poriadne odpočinúť. Bol to sakramentsky dobrý deň a trochu som si vydýchol. Žalúdok ma opäť poslúchal a tak som si pochutnal na večeri, ktorú pripravil Crab. Pravda pre ostatných bolo jedlo skôr nutnosťou. Keď jete celý život dookola ryby, tak bravčové alebo hovädzie je pre vás príjemnou zmenou. Smiali sa, keď videli s akou chuťou som sa pustil do jedla. Tvrdili mi, že po niekoľkých týždňoch na mori sa mi ryby veľmi rýchlo sprotivia, no za celé tri mesiace sa to nestalo.
Do práce sme sa pustili už za tmy. Každý mal svoje miesto, ja som mal vyťahovať úlovok spolu s Badym, Crab, Emtycloud a Shocker rezali ryby, Compass bol pri kapitánovi. Chlapi sa správali akosi inak, než zvyčajne. Boli skúpi na slovo a len čumeli do rannej hmly. Shocker nevystrájal, Bady nehundral a Crab si dokonca neškrabal zadok. Akoby o niečo šlo, akoby na niečo čakali. Neskôr som pochopil, že na tomto mieste mal na nás čakať hlavný úlovok. Len teraz sa mala začať poriadna drina, šprint pred cieľovou rovinkou. Svitlo mi, keď zabrali prvé kusy. Potiahol som a nič. Bady sa zasmial a zabral spolu so mnou. Vytiahli sme ohromnú rybu, najväčšiu, čo sme doteraz ulovili a za ňou ďalšie rovnako veľké a väčšie. Chlapi boli vo vytržení a skandovali za každým kusom, ktorý bol väčší od ostatných. Najväčší halibut mal bezmála pol tony. Halibut je zvláštna ryba, pretože žije na svojom boku. Jednu stranu má preto tmavú a druhú svetlú, no v Beringovom mori žijú ďaleko zvláštnejšie tvory. Občas sa stalo, že sme z mora vytiahli potvoru, ktorej som sa zľakol a chlapi spustili ohromný rehot.
Bol som prepotený do nitky už po prvých dvoch hodinách. Bady si tiež utieral pot z čela, ale úsmev mu s tváre nezmizol. More k nám bolo štedré ešte ďalšie štyri dni a viac sme ani nepotrebovali. Mali sme plnú loď a mohli sme odplávať do Naknaku. Cestou nás sprevádzal pocit dobre urobenej roboty a chlapi sa tešili dobrému úlovku. Usmieval sa dokonca aj Compass. Lov, tá mužská záležitosť, tak nabral zvláštnu podobu v tvárach týchto mužov. Podobu usmiateho Badyho, Shockera, Craba, Compasa, kapitána a mňa. Chlapi na jednej lodi, medzi vlnami Beringovho mora.
Richard Kollar
Súvisiacie články: Part1:Pred žiaľom neujdeš, ani ak sa zastavíš až na konci sveta
Part 2: Zastávka v oblakoch a posledné Zbohom
Part 3: Anchorage, božské mesto smútku
Samota na križovatke a spása v taxíku
Pokiaľ máte otázky, alebo pripomienky, rád ich prijmem na stránke http://www.riko.webnode.sk/ ktorú som k tomuto účelu vytvoril.
