Lietadlo sa odlepilo od zeme a po chvíli sme leteli medzi oblakmi. Nachádzal som sa vo zvláštnom rozpoložení. Žil som stereotypný život, v ktorom malo všetko svoje miesto a svoj čas. Môj deň bol tak zohraný, že som už nepotreboval ani hodinky. Čas som delil medzi prácu, manželku, posilňovňu alebo lezeckú stenu a oddych. Pri varení sme sa striedali podľa povinností a času. Keď nemal čas ani jeden z nás, išli sme do reštaurácie. Vždy dochvíľny pedant sa vykoľajil a letí do rokliny. Teraz cestujem na neurčité miesto s neurčitým zámerom, na neurčitý čas a s neurčitou budúcnosťou. Spolieham sa na svoju chabú francúzštinu, ktorá mi bude nanič, keď opustím hranice Kanady. Spolieham sa na svoju vytrvalosť a odolnosť zakorenenú v dlhoročnom výcviku. Potom si uvedomím, že sa vlastne nemám na čo spoľahnúť, že som na tejto ceste sám a že pre človeka ako ja, ktorý je za hranicami svojho štátu druhý krát v živote, bude veľmi ťažké zorientovať sa v cudzine. Mimovoľne zvieram obrúčku na prsiach, ako to budem robiť ešte stovky krát potom. Dávam svojmu svetu posledné zbohom.
Keď som zanechal domov mal som 22 rokov. Vrátil som sa ako 32 ročný. Bolo to "len" desať rokov dobrovoľného exilu a ak by mi niekto povedal, čo všetko ma počas nich čaká, vysmial by som ho. Budem sa snažiť nič neprikrášľovať, pretože niektoré veci je ľahšie napísať ako priamo povedať. Moja fantázia má navyše krátke medze, takže ak niečo vyznie neuveriteľne, tak som to tak proste prežil. Niektoré príbehy sú nefalšovaným dobrodružstvom, ktoré sa dá zažiť len v divočine Aljašky. Zamestnám sa ako rybár a zúčastním sa lovu halibutov. Zachránim sirotu a dostanem ju z ulice do rodiny, ktorá si ju osvojí. Pôjde mi o život, keď zablúdim v rozľahlých lesoch divočiny. Neskôr si nájdem dobre platenú prácu na ropnom vrte...ale neprezradím všetko. O tom aj o inom nabudúce.
Richard Kollar
Súvisiacie články: Part1:Pred žiaľom neujdeš, ani ak sa zastavíš až na konci sveta
