Každá garnitúra si robí z histórie prostitútku. Zneužíva jej myšlienky, obhajuje ňou svoje činy, dokazuje ňou svoju pravdu. Máme sa jej azda len preto vzdať? História predsa skrýva národnú identitu, kultúru, kódex. Bez dejín nie sme ničím.
Krátko po revolúcii boli v našej knižnici na predaj knihy, ktoré už nikto nemusel a nechcel čítať. Boli medzi nimi aj veľké knihy o SNP, plné farebných aj čiernobielych obrázkov z povstania. Kúpil som si štyri a zaplatil som za každú päť korún. Mama ich potom používala ako závažie na griláž, čo ma vždy vedelo vytočiť. Tie knihy mám dodnes, majú pre mňa veľkú cenu. Bez ohľadu na to, čo sa v nich píše, bez ohľadu na povrchné myšlienky doby, ktorými zneuctili každú jednu fotografiu v tých knihách, bez ohľadu na fakt, že režim zneužil pamiatku zosnulých vojakov. Veď ako môžu prázdne slová ublížiť rozprávajúcim obrazom SNP? Bezcenné knihy z knižnice získali cenu zlata v detských rukách. Dieťa im odpustilo tie drísty, ktoré do nich niekto napísal. Pretože odpúšťať zneužitým dejinám sa má.
Dejiny tejto krajiny tvoria osobnosti, tak ako každej inej. A len preto, že si tieto osobnosti dáva za príklad nejaká vláda, sme ochotný zatratiť ich spolu s ňou? Preto je Jánošík primitívnym zlodejom, Andrej Hlinka fašistom a Dubček kolaborantom? A čo bude ďalej? Zo Štúra urobme šovinistu, z Cyrila a Metoda teplých bratov a zo Štefánika teroristu? Keď skončíme, zistíme, že nie sme ničím, len výmetom bez osobností, bez národných hrdinov, bez dejín.
Zatratili by niekedy Francúzi Napoleona, len preto, že spôsobil vo Francúzsku biedu? Francúzsko predsa nebolo nikdy väčšie, ako za vlády Napoleona. Navštívil som rôzne kúty tejto krajiny a všade som sa stretol s rovnakým názorom. Napoleon je a bude národným hrdinom aj napriek tomu, že historici poukazujú na obrovské prešľapy, ktoré urobil a prisudzujú mu viac škody ako osohu.
Zavrhli by Nemci svoje dejiny preto, že ich kedysi kompletne zneužil mor ľudstva fašizmus? Vzdali by sa nejakej svojej osobnosti Česi, Poliaci, Angličania? Myslím, že ťažko.
Prečo sme práve my ochotní uveriť, že naše ideály nejestvujú, že naše dejiny tvoria samí sebeckí idioti bez chrbtovej kosti? Nepotrebujem dôkazy o tom, že Jánošík bol hrdina. Chcem veriť, že ním bol, lebo je to moja tradícia, ktorú presuniem na svoje potomstvo, tak ako to urobil môj otec a jeho otec. Dubček pre mňa nebude nikdy kolaborantom, budem si ho pamätať ako človeka, ktorý chcel pre tento národ niečo urobiť. Nikdy neuverím, že si tieto osobnosti zaslúžia zatratenie. Čím by boli naše dejiny bez nich? Len smutným dôkazom o tom, že sme bezvýznamným národom bez identity.
Mám pre tento názor nadnesené národné povedomie? Som preto nacionalista, či nebodaj šovinista? Čo je potom ten, kto si robí z dejín svojho národa rohožku? Nevyhadzujme zo svojich dejín ľudí, vďaka ktorým píšeme, tak ako píšeme, hovoríme, tak ako hovoríme, sme tým, čím sme. Pretože zatratiť svoje dejiny, znamená zatratiť svoju identitu a teda aj seba samých.
