Ako vlastne vedúci, ktorí má svoju moc vo firme riadil a riadi? Uvediem niektoré príklady, ako mi to rozprávali obete: "Dnes ste ešte nezatvoril(a) okno. Máte pripravené všetky papiere na poradu. Ako to, že ste zabudol(la), tu Vám to nikto nebude pripomínať" Alebo: "Zrazu som začal(a) dostávať nezmyselné príkazy a kolegovia na porade sa začali vyjadrovať k mojim úlohám." Alebo: "Včera sme sa nedohodli na žiadnej porade, čo Vám to zase prišlo na um." Alebo: "Ešte to nemáte, mali(a) ste na to dosť času. Ste pomalý(á)" Alebo: "Neviete, že je porada, veď som Vám poslal e-mail. Ako to, že všetci ostatní to vedia,a zase len Vy, Vy to neviete?" Alebo: "Prečo ste to neodniesla(ol) na poštu, vari to má nosiť moja sekretárka?" Alebo: "Zase ste to spravil(a) zle" Je veľa takýchto príkladov. Možno sú Vám známe, alebo máte tiež podobné skúsenosti.
Ale ja sa pýtam: "Má a môže takýto vedúci pracovať s ľuďmi? Nepovažuje ich za pracovný nástroj na dosiahnutie svojho zisku?
Aj kapitalizmus vykorisťoval človeka. Ale dnes si musíme uvedomiť, že dnes tu máme demokraciu. A my sme si tu vytvorili akúsi demokraciu vykorisťovania najtvrdšieho zrna. Ale z takéto zrna nebude dobrý chlieb.
Možno si ani ten, kto vydáva pokyny neuvedomuje následky svojho konania. To som chcela použiť na jeho obhajobu. Žiaľ, obete takéhoto riadenia či vedenia, ktoré som od nežnej revolúcie stretla, mi to vôbec nepotvrdili. Ten, kto tak koná, si svoje konanie plne uvedomuje. Má svoj priamy úmysel. Motív jeho konania je jasný. Svoju obeť potrebuje dostať z pracoviska. To je jeho cieľ. Urobí všetko pre to len, aby si udržal svoju moc. A koná, lebo mu v tom nikto nezabráni. Chodí sa do práce vyvršovať na svojej obeti. Je to ako na bojisku, len sa to volá pracovisko, kde sa zaviedol psychický teror. Obeť musí byť porazená.
Spomínam si na tieto príklady práve teraz pred blížiacimi sa voľbami. Znovu sa chystáme zveriť moc niekomu. Znovu chceme niekomu zveriť moc. Ale vidíme, čo moc priniesla do našej demokracie. Preto som sa rozhodla pomôcť obetiam psychického teroru na pracovisku. Je najvyšší čas zastaviť tento spôsob vládnutia a týrania obetí. Kto si uvedomuje, aké to má ekonomické, či sociálne následky pre našu spoločnosť?
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej Kandidátky ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
