Mária Ritomská
Politika Téma nebola vhodná pre občanov
Dnes pokračujem v druhej časti tlačovej konferencie v parlamente na tému Bezprávny stav na Slovensku. Pozvala som novinárov z rôznych médií. Občan by si myslel, že tam novinári prišli.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík: Príbehy, Nezaradené
Príbehy
Mária Ritomská
Milé dámy!
Rok 2013 sa stal rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady vyhlásený za „Európsky rok občanov“.To znamená, že bude pre európskych občanov príležitosťou, aby sa dozvedeli viac o svojich právach, ktoré im garantujú právne predpisy Európskej únie.
Mária Ritomská
O týždeň sme tu zase, pán sudca
Každý sa bál o tom hovoriť, on sa cítil vinný, že si za to môže sám, že to dovolil....Je to smutné, že takto ľahko im to všetkým prejde a prechádza každý deň, ako keby sa nič nestalo. Len on má zlý pocit chodiť do takej práce, nebaví ho tam už nič a nič ho tam už neudrží, má dva roky do dôchodku a nebude chodiť, kde ho nechcú, len či ho vôbec niekde budú ešte chcieť. Na tomto pracovisku je osoba, ktorá vedela úplne zničiť jeho život, natoľko ho ponížiť, že stratil sebavedomie a úctu k sebe samému.
Mária Ritomská
Obete na pracovisku
Stále neviem, či moje myšlienky budú mať naozaj hodnotu pre tých, ktorí ich budú čítať. Je to tak, ako v nejakom filme či v rozprávke. Sledujeme dej a nemôžeme sa dočkať , ako to dopadne. A rovnako je to aj s problémom nezamestnanosti. 22 rokov sledujeme dej a nemôžeme sa dočkať riešenia. Ale tu je to ešte horšie, lebo sme už zostali skeptickí voči sľubom. A presne to ma viedlo k tomu, aby som sa pozrela na bojisko, vlastne pracoviská, ktoré produkujú svoje obete.
Mária Ritomská
Dobrý kamarát
Vstúpil som do zadymenej miestnosti. Bola to už veľmi stará, zanedbaná krčma, v novom ešte nedokončenom sídlisku. Chátrala pred očami ľudí, ktorí tu už bývali. V novom byte. Nikto sa nenašiel, kto by ju dal opraviť. Mohla by slúžiť aj pre mládež zo sídliska. Ale teraz nie sú financie. To vždy každý problém vyrieši.
Mária Ritomská
Kamenná dáma
Je večer. Už sa zmráka a vonku poletujú ľahučké, snehové vločky. Sedím za počítačom a surfujem po internete. Je to v celku fajn, lebo nikto nie je doma. Náhodou mi padne pohľad na vytlačený text ležiaci na mojom stole.
Mária Ritomská
Dôkaz
Keď vošla do budovy, zdalo sa jej, že je zachránená. Od tejto chvíle to má pod kontrolou. „Tu jej určite poradia a pomôžu.“- nádejala sa.
Mária Ritomská
Nevydarený deň
Počasie bolo také aprílové. Meteorológovia predpovedali chladno a nečas. Na uliciach ticho a nuda. Prší , fúka silný vietor.
Mária Ritomská
Nesplniteľný sen
Cigaretový dym a otvorené dvere na šatníku prezrádzali, že muž je už doma. Náhlivo ukladal do kufra obleky a bielizeň.
Mária Ritomská
Únik pred smrťou
Popoludní sa Katarína vybrala k svojej známej krajčírke Vierke, s ktorou dlhé roky sedávala spolu v jednej lavici. Spolu skončili školu a nastúpili do prvého zamestnania. Ale Vierku práca úradníka nelákala. Chcela podnikať. To by ju bavilo.
Mária Ritomská
Sebastián
Marta pracovala v nemocnici v nemocnici už niekoľko rokov, ale často si kládla otázku, či to nie je nad jej sily a či si vybrala správne. Mnohé jej kolegyne, čo pracovali na detskom oddelení chirurgie, dokázali potlačiť pocity smútku a ľútosti venovali sa svojej práci pokojne s rozvahou. Stali sa z nich profesionálky.
Mária Ritomská
Okamih nepozornosti
Helenka, prídeš cez víkend k nám? - pozývala Žofka svoju kolegyňu v piatok po skončení pracovnej doby. - Chcela by som sa s Tebou o niečom pozhovárať. Pozerala prosebne na ňu svojimi tmavými očami, okolo ktorých sa už sem - tam šírila drobná vráska.
Mária Ritomská
Očitý svedok
Elena sedela v miestnosti a hľadela do monitora obrazovky. Zvuky, ktoré prichádzali cez pootvorené dvere ju vôbec nerušili. To Michal rozprával o svojich zážitkoch z dovolenky na slnečnej pláži. Hneď ráno len, čo vošiel do kancelárie a spravil si svoju obľúbenú kávu, začal: Porozprávam Ti, čo som zažil.
Mária Ritomská
Zákruty života
Nad mestom sedela hustá, ranná hmla. Drobný dážď sa ustavične valil z presiaknutých oblakov. Emil sedel v aute a blížil sa ku križovatke.
reklama
Mária Ritomská
Najkrajší dar
Eva kráčala ulicami mesta. Ľudia okolo nej sa náhlili z nákupov sem a tam.
Mária Ritomská
Nenahraditeľná
Tereza nemohla v noci zaspať, a tak siahla po fľaši, aby si upila niekoľko glgov. „Ráno mi bude hlava trešťať.“ Myšlienky sa jej začali hmýriť a viečka pomaly zatvárať. Upadla do hlbokého spánku.
Mária Ritomská
Mozaika života
Na stole ležali lákavé farebné prospekty. Prevažovali na nich modré moria, zelené subtropické rastlinstvo a exkluzívne stavby hotelov.
Mária Ritomská
Láska za hrob
Silný vietor metal spadnuté lístie raz na jednu raz na druhú stranu. Na uliciach ticho a pusto. Bolo by lepšie sedieť doma v teple a držať v rukách šálku teplého čaju. Len muž v dlhom, čiernom kabáte kráča po ulici. Na hlave hlboko do čela má narazený čierny klobúk. Spod neho hľadí smutná vetrom ošľahaná tvár.
Mária Ritomská
Dotyk tepla
Bolo neskoré popoludnie, keď Eva prechádzala námestím. Smerovala k starému vekmi už značne poškodenému domu. Zastala a rozhliadala sa.
