Jednoducho preto, lebo bola lepšia ako novo-nastupujúci riaditeľ úradu práce. Ten si jej kvality nevedel vážiť a už vôbec nie oceniť. Začala sa izolácia obete od informácií, čakalo sa, kedy obeť urobí chybu. Štátna zamestnankyňa sústavné útoky zo strany vedenia úradu nevydržala a skončila práceneschopná. Aj počas práceneschopnosti sa zaujímala o svoju situáciu na úrade, nakoľko úrady práce v tom čase vykonávali akúsi svoju “rekonštrukciu” a to viac ako jeden rok. Mobbing, ktorý sa na úrade práce šíril, znamenal pre ňu vylúčenie a izoláciu z kolektívu a vznik extrémného sociálneho stresu. Ani počas jedného roka práceneschopnosti sa jej situácia nezmenila.
Po skončení práceneschopnosti ju čakala výpoveď a dôvody sú organizačné zmeny. A práve prebiehajúce súdne konanie nám ukázalo ako Slovák vyvražďuje Slováka. Kde je miesto činu? Miesto činu sa stalo pracovisko. Na súd prichádza sám pán riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové mesto na Váhom spolu so svojím mladým právnikom, obhajcom. Koľko len musia vynaložiť štúdia, títo obhajcovia svojho ”pána”, ktorí im akože dáva skvelú almužnu v podobe mzdy, len a len, aby vedeli obísť zákon.
Naša chorá spoločnosť nechá mladých právnikov vyštudovať a potom ich "nasadí" ako obhajcov svojho “mocipána” - zamestnávateľa na zamestnaných občanov, ktorí sa stali na pracovisku obeťami mobbingu.
A sme na súde, v pojednávacej miestnosti. už máme tretie pojednávanie. Dokazujeme, zamestnankyňa požiadala úrad práce o informáciu, koľko pracovných miest sa nachádza na úrade v čase organizačných zmien. Má písomnú odpoveď, 16 pracovných miest. A to sa ani jedno nenašlo, aby jej ho úrad práce poskytol ako inú vhodnú prácu? A dôkaz jej predložil sám zamestnávateľ, ktorý ju prenasleduje. Je tu otázkou na čo tvoríme a prijímame zákony v parlamente, keď ich nevedia zamestnávatelia aplikovať?
A aká je tu hospodárnosť súdnych konaní? Občania si musia uvedomiť, že súdne konania sú platené z peňazí štátneho rozpočtu. A keď sudca nevie prípad mobbingu uzavrieť na jednom pojednávaní prípadne bez pojednávania, tak je tu podozrenie spolupráce s advokátom zamestnávateľa.
A potom naša vláda hľadá peniaze, lebo ich je málo v štátnom rozpočte. Ako by ich aj mohlo byť viac, keď celá krajina funguje pomocou hospodárenia mocipánov na pracoviskách a títo v snahe utŕžiť pre seba čo najviac konajú často skutky, ktoré naplňujú trestný čin ublíženia na zdraví. Organizovaný zločin prenasledovania, mobbing v tomto prípade je slabé slovo Organizované prenasledovanie a spolupáchateľstvo na šikane.
Na záver uvediem, že celý prípad signalizuje snahu vedenia zlikvidovať kvalitnú, pracovitú, iniciatívnu,flexibilnú štátnu zamestnankyňu, ktorá bola na úrade dlhodobo funkčná a všetko tam kvalitne fungovalo.
A čo súd? Vzal si čas na prípravu rozsudku.Napriek tomu, aký rozsudok vynesie súd, napriek tomu nemôžem dopustiť, aby sa takto s ľuďmi zaobchádzalo. Je čas podniknúť boj proti psychickému teroru na pracovisku, aby sme mohli pomôcť postihnutým a prispeli k tomu, aby pojem mobbing aj na Slovensku prestal byť postrachom.
