Prečo chceme a budeme hovoriť po piatich rokoch organizovania našich konferencií o téme ZLA. Lebo zlo ako všetko, čo sa vôkol nás deje - od narodenia až po smrť - patrí do histórie každého národa, resp. každého ľudského konania. Naša 5. konferencia dosiahla vyvrcholenie nášho osemročného vývoja pomoci, osvety, monitorovania, dokumentovania Vašich prípadov boja za spravodlivosť a v priamom prenose sme Vám o tom priniesli informácie,
Po prvých troch prípadoch z minulého článku na tomto blogu Vám v mene Inštitútu ochrany ústavných práv ďakujeme za reakcie a pokračujeme v praktickom riešení ďalších prípadov, kde si všimnite si procesné chyby pri podávaní právnych úkonov skončenia pracovných pomerov, ktoré ste obdržali počas budovania demokracie po slovensky.
Správanie zamestnávateľov, ktorí porušujú predpisy Európskej únie, nie je možné odstrániť, ale je možné a veľmi dôležité, aby sme aj na Slovensku o týchto prípadoch stále písali a riešili. Zaregistrovali sme, že v niektorých prípadoch psychické násilie na pracoviskách viedlo k samovraždám.
Ale v žiadnych novinách o tom nepísali. Spomínam si na účastníčku z Nemecka p. Anku Kampku keď na 2. medzinárodnej konferencii v Košiciach povedala: „Počas viac ako 15 rokov, čo som sa začala venovať problémom násilia, som často zdesená, koľko existuje klubov a inštitúcií zapojených do šikanovania na pracovisku a koľko z nich neváha oponovať utýranej obeti a postaví sa zoči –voči proti nej aj na súde.„ Diskusia s nemeckými kolegami ma poučila, že aj na Slovensku máme kluby a veľa koučov, ktorí sa zaoberajú ľudskými právami. Aj nás (IOUP) v júni 2019 oslovila mediálna komunikačná agentúra s tým, že pripravuje pre klienta v štátnom sektore školenie pre jej riadiacich pracovníkov, týkajúce sa pálčivej témy v spoločnosti, akou je mobbing, bossing – pre Slováoov známe ako „šikana na pracovisku". Ale pri obrovskom množstve našich praktických poznatkov sa svojej aktivity s nami rýchlo vzdali.
A teraz už prinášame okienko pre študentov práva: Žalobkyňa D. M. proti žalovanému TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava. Prípad vznikol dňa 4.10. 2012, keď žalobkyňa bola zavolaná na personálne oddelenie, kde jej predložili Dohodu o skončení pracovného pomeru kde ako dôvod uviedli organizačne zmeny. „Vážená pani M., osobne a pracovne Vás nepoznám, ale Vaše pracovné miesto sa v spoločnosti ruší a žiadne iné nezodpovedá Vašim odborným skúsenostiam, a tak Vás nechcem uraziť ponukou nového pracovného miesta v našej spoločnosti a vzhľadom na vašu osobnú situáciu by ste také miesto ani neprijala.“
Žalobkyňa reagovala, že si celú vec premyslí, tiež sa poradí s právnikom a na druhý deň dá odpoveď, ako sa rozhodla. Tiež upozornila, že tu ide o právny úkon konajúci sa v tiesni a potom nie je pravdou že ...."dohoda nebola podpísaná v tiesni“.
Ale žalovaný reagoval, že svoje rozhodnutie nezmení a oznámil, že počká v miestnosti, kým dohodu nepodpíše.
Žalobkyňa tu poukázala na to, že žalovaný veľmi skoro prevzal praktiky pani H., ktorá takto vyhodila pred ňou už dvoch zamestnancov.
Žalovaný reagoval: „Žiadne invektívy.....“ V závere tohto osobného prerokovania sa žalobkyňa ešte raz sa opýtala: „Čo sa stane, keď dohodu nepodpíšem?“ Odpoveď žalovaného znela: „Zajtra ste referent za 600 eur v hrubom“.
Žalobkyňa poukazuje na to, že počas tohto osobného prerokovania sa žalovaný dopustil konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty, kde právny úkon skončenie pracovného pomeru dohodou bol predkladaný pod nátlakom a v časovej tiesni tak, aby konanie zo strany žalobcu nebolo konaním urobeným slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.
Nakoľko žalobkyňa sama už tušila, že k tejto udalosti príde, dohodu odmietla prevziať. Preto sa začala brániť. Ale žalovaný trval na svojom. Nie a nie povoliť. Najprv to podpíšte a potom môžete ísť domov. Chvíľu ešte váhala. A nakoniec podpísala dohodu.
Keď ju z personálneho oddelenia pustili, mi zatelefonovala a s plačom oznámila, čo sa jej stalo. Pripravili sme žalobný návrh s tým, že sama si ho podá do podateľne Okresného súdu Bratislava III. Ale posledný deň na podanie žaloby žalobkyňa zmeškala lehotu na podanie žaloby. Napriek tomu súd pojednával. Hneď v úvode nám právny zástupca žalovaného oznámil: Ak nestiahnete žalobu, budem si nárokovať trovy konania. Bojovali sme počas pojednávania na konci, ktorého sudkyňa žalobu zamietla z dôvodu oneskoreného podania žaloby.
Zostáva záhadou, prečo sudkyňa otvorila pojednávanie.
Domnievame sa, že predmetný návrh prvostupňový súd neposudzoval z hľadiska lehoty podania návrhu, inak by nemohol navrhovateľku vyzvať Uznesením č. .........zo dňa 19.12. 2012 k doplneniu návrhu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 42 ods. 3 O. s. p.
Listom zo dňa 23.01.2013 žalobkyňa v zákonnej lehote doplnila podanie svojho návrhu. Následne prvostupňový súd vytýčil termín pojednávania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy.
Žalovaný pred pojednávania žiadal žalobkyňu, aby návrh stiahla a keď tak neurobila súd v Zápisnici o pojednávaní zaznamenal, „...že má za to, že lehota na podanie návrhu na súd v zmysle § 77 Zákonníka práce bola zmeškaná a má mandát od svojho klienta, že ak by vzala navrhovateľka svoj návrh späť, nebude si uplatňovať trovy právneho zastúpenia“.
Žalovaný si tu od začiatku kladie podmienku, pre ktorú si nebude nárokovať trovy právneho zastúpenia, a tou je vziať návrh späť. Z uvedeného návrhu žalovaného vyplýva, ak by bola žalobkyňa pred otvorením pojednávania povedala, že berie návrh späť, súd by nepojednával, a právny zástupca odporcu by si nenárokoval trovy právneho zastupovania. To že žalobkyňa prišla o prácu a žiadn prácu nemala. Teda nemala ani žiaden príjem, to nikoho nezaujímalo.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s tým, že návrh na súd podala žalobkyňa po uplynutí hmotnoprávnej lehoty. A na konci celého pojednávania sudkyňa rozhodla a žalobný návrh zamietla. Bolo a je záhadou, prečo nám to radšej neoznámila pred pojednávaním. Ale takto "nahrala" advokátovi na platenie trov konania.
Jedným z rozhodujúcich kritérií pre nepriznanie trov právneho zastupovania úspešnému účastníkovi konania, z dôvodov hodných osobitného zreteľa je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania, ktorý stratil prácu a aby neodporovalo dobrým mravom. Právny zástupca žalovaného si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia vo výške 244,37 eur.
Je zarážajúce, že zločinci, ktorí vraždia, sú prepúšťaní na slobodu pre procesné chyby súdu, ale slušní ľudia môžu byť sociálne likvidovaní, prepúšťaní zo zamestnania a procesné chyby na súdoch nie je možné dokázať.
Keby sa súd bol venoval právnym skutočnostiam podmieňujúcim platnosť dohody, je zrejmé, že by vyhlásil skončenie pracovného pomeru za neplatné. Urobil by tak aj bez pojednávania tzv. samosudcom, doklady k tomu boli predložené už v žalobnom návrhu.
Súd prvého stupňa týmto konaním neochránil práva usilovnej a zodpovednej občianky žalobkyne, Nebolo žiadneho dôvodu prečo by ju musel žalovaný vybrať na tzv. „prepustenie z organizačných dôvodov. Organizačné zmeny upravuje ZP v § 63 ods. 1 písm. b), t.j. postup, ktorý žalovaný mal dodržať ale nedodržal, lebo
1. žalovaný neponúkol žalobkyni inú vhodnú prácu;
2. žalovaný nerokoval o organizačnej zmene s odborovou organizáciou;
Navrhovateľka vôbec nepredpokladala, že po príchode na personálne oddelenie dostane do ruky Dohodu skončenia pracovného pomeru. Moment prekvapenia bol dokonalý, žalobkyňa v nemom úžase podpísala prevzatie skončenie pracovného pomeru. Ako sa prípad vyvíjal ? Po podaní odvolania nemáme ďalšie informácie.
Páni študenti. v odvolacom konaní Krajský súd nemá lehotu dokedy má tozhodnúť. To je veľká chyba v praxi.
Vážení a nie len páni študenti práva, každý sa nám tu oháňa sociálnym cítením, demokraciou, morálkou, ľudskými právami a našou osvetou aj ľudskou dôstojnosťou. Ale pod heslami ľudských práv si mnohí vybudovali svoju politickú kariéru a stále zbierajú politické body. Problémy občanov nechcú riešiť. Politikov a rovnako aj štátnych úradníkov treba posudzovať nie podľa toho, čo hovoria, ale podľa toho, čo robia. A keď sa na nich pozrieme z tejto strany, tak zistíme, že mnohým z nich nejde o ľudské práva, ale o dobrý biznis, ktorý dokážu vytrieskať ešte aj z nešťastia ľudí. Pomaly dochádza aj v novinárskej brandži k širšej aktivite podávania informácií. Ale POZOR stále sme len na Slovensku. Pokračovanie v ďalšom príspevku.
