Ale vážne, ako vlastne nášho občana zákony prijímané v parlamente chránia? Na to som sa zamerala v ďalšej časti našho výskumu podávaním žalôb na súdy. Poďme sa pozrieť, ako to funguje v praxi na súdoch, kam posielajú slovenského občana štátne inštitúcie, napríklad Inšpektoráty práce, aby sa dovolali pravdy a spravodlivosti. Sudkyňa otvára už druhé pojednávanie vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Zisťuje, že predvolaná svedkyňa sa dostavila. Pristupuje sa k vypočutiu svedkyne.
Moja klientka, obeť mobbingu, sa už dlhšie sťažovala na zlú firemnú kultúru na pracovisku, na izolovanie od informácií, na sabotovanie, zneužívanie jej práce, na zlý prístup k počítaču. Často sa posťažovala personálnemu oddeleniu nemocnice, kde pani vedúca o jej prípade veľmi dobre vedela.
„Príďte na personálne oddelenie." Vybrala sa tam v domnení, že jej konečne pomôžu vyriešiť problém s počítačom. Prišla a pani vedúca jej predložila Dohodu o skončení pracovného pomeru, kde ako dôvod uviedli organizačné zmeny. „Bude to pre Vás lepšie." dodala. V prvom momente sa obeť mobbingu potešila, lebo sústavné útoky voči jej osobe v poslednom období nepomáhali prekonávať ani lieky.
Pani vedúca vypovedá na súde. Mali sme pre ňu pripravenú výpoveď, ale ona sa rozhodla pre dohodu. Pýtam sa svedkyne: Vy pripravujete pre Vašich zamestnancov dva právne úkony skončenia pracovného pomeru? A oni si potom môžu vybrať. Buď dohoda alebo výpoveď?
My sme jej nemuseli dať podľa Zákonníka práce žiadne odstupné, ale dali sme jej ešte o jeden plat navyše aj keď to neumožňoval Zákonník práce a ani kolektívna zmluva.
Tak na toto treba dobré nervy....
A čo nám obsahovala samotná Dohoda o skončení pracovného pomeru? Obeť mobbingu prišla na personálne oddelenie dňa 6. decembra.... Dohoda o skončení pracovného pomeru obsahovala dátum 5. decembra, bola teda napísaná dňa 5. decembra. Zamestnávateľ sa rozhodol zrušiť pracovné miesto odo dňa 15. decembra. Dohoda, ktorú zamestnávateľ predložil obeti mobbingu, obsahuje skončenie pracovného pomeru dňa 14. decembra. Znovu opakujem pracovné miesto sa zamestnávateľ rozhodol zrušiť až dňa 15. decembra.
Na moju otázku: Prečo ste v dohode s dôvodom organizačné zmeny uviedli skončenie pracovného pomeru dňa 14. decembra? prišla odpoveď: lebo dňa 15. 12. už pracovné miesto obete neexistovalo. Úplne Kocúrkovo.
Ak ste uviedli dôvod skončenia pracovného pomeru organizačné zmeny, prečo ste podľa Zákonníka práce neponúkli obeti mobbingu nové miesto? Odpoveď: Neponúkli, lebo to umožňuje vnútorný predpis zamestnávateľa, máme to upravené v kolektívnej zmluve.
Tak takúto Dohodu o skončení pracovného pomeru s dôvodom organizačné zmeny možno predložiť študentom právnických fakúlt, aby sa jej venovali na praktických cvičeniach z pracovného práva.
Milí študenti, je platný právny úkon dohody ku dňu 14. decembra, kde sa organizačné zmeny u zamestnávateľa uskutočnia až dňa 15. decembra? Je platný právny úkon, kde si zamestnávateľ nesplní povinnosť ponuky vhodného miesta? Je platná dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú si zamestnanec pripraví s dátumom o deň skôr a zamestnanec ju preberá na druhý deň?
Pani vedúca veľmi presvedčivo odpovedá, my sme pripravili výpoveď, ale pani chcela dohodu. Viete v tom čase Zákonník práce nedával odstupné, my sme jej ešte o jeden plat pridali, a to nemáme nikde upravené....
A je to, právny úkon skončenia pracovného pomeru je dovŕšený, obeť mobbingu je zlikvidovaná. A čo na to sudkyňa? Ak by si preštudovala spisový materiál zistila by, že tento prípad mala uzavrieť už na prvom pojednávaní. Toľko nedostatkov som ešte v jednom skončení pracovného pomeru nenašla.
Pán minister spravodlivosti, budem Vás informovať o situácii vo Vašom rezorte. Takéto pojednávania sú zbytočné a berú peniaze zo štátneho rozpočtu. Preto majú potom sudcovia toľko práce.
Kuriozitu na tomto pojednávaní súcu do bulváru s názvom www.Topky.sk prináša vystúpenie mladého právnika, ktorý zastupuje zamestnávateľa, keď vyhlásil zamestnankyňa je svojprávna a vie, čo robila, keď podpísala dohodu , to znamená, že sa nemáme o čom baviť.
A čo sudkyňa? Vytýčila ďalšie pojednávanie...
Domnievam sa, že pri podceňovaní takýchto pojednávaní nebude možné dosiahnuť kvalitu v súdno-rozhodovacej činnosti, ktorú požaduje občan tohto štátu. Náš výskum poukazuje na zle nastavený systém aj na súdoch, ktorý neslúži k tomu, aby súdna ochrana našich občanov bola v súlade s článkom 6 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, a v súlade so záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z jej členstva v štruktúrach Európskej únie.
