Podobné množstvo otázok sa vynára, keď vidíme súčasné rokovania parlamentu. Dosiaľ platilo, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nie je zvolený z určitého miesta, či obvodu, a preto je anonymný voči konkrétnym voličom a nie je viazaný na volebný okrsok. Všetci poslanci sú plne závislí za nomináciu a úspech vo voľbách od šéfa alebo centrály politickej strany. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nemá konkrétnych voličov, ktorým by bol zodpovedný za svoje pôsobenie v parlamente. Náš systém zaručoval, že bez strany sa do parlamentu určite nik nedostal. Poslanec mohol zostať v úzadí, ale nemal vlastný zdroj legitimity voči straníckej disciplíne, ak si chcel presadiť svoj názor. Demokracia však počítala s týmto úskalím a dokázala sa brániť. Totiž, keď raz strana niekoho nominovala, zároveň riskovala, že svojím zvolením si poslanec počas volebného obdobia bude odvíjať vlastnú legitimitu z titulu členstva v parlamente, a nie strany. Teda najskôr bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a až potom straníkom. Od roku 1989 sa táto cesta našej demokracie nestala reálna. Preto som prijala ponuku Priamej demokracie, ktorá ako jediná politická strana má vo svojom volebnom programe priame spojenie s občanmi, voličmi.
Dosiaľ vieme, že vždy platilo, poslanec (česť výnimkám) po voľbách zabudol na svoje poslanie a ustanovil si pozíciu a postavenie vlastnej moci. Idea právneho štátu znamená, že štát nemôže práva a slobody občanom dať vziať, pretože človek sa s ľudskými právami narodil. Možno ho vnímať ako súhrn suverenity štátu, nadradenosti ústavy a zákonov nad činnosťou štátu a všetkých komponentov v ňom sa nachádzajúcich (od občana cez politické inštitúcie, cirkvi, podniky) a zákonmi garantovaných rovných politických práv všetkých občanov bez rozdielu pohlavia, majetku, rasy, náboženstva a národnosti. Ako sa táto teória vykonáva v praxi?
"Pekný sviatočný deň pani doktorka. Mnohí sa už zabávajú a tešia, no ja sa trápim. Práve dnes som dostala list z Generálnej prokuratúry z Bratislavy, že prijali môj opakovaný podnet na mimoriadne dovolanie a že budem písomne vyrozumená. No bojím sa akí prokurátori budú rozhodovať, ale dúfam, že čestní. Ja sa nevzdávam, ale hľadám ľudí s dobrým srdcom a svedomím. Zo skúseností viem, že právo u nás už dávno neexistuje. Ja som napísala aj list Generálnemu prokurátorovi s tým, že závažnosť, intenzita môjho konania pre zamestnávateľa nebola taká, ako to vyhodnotili súdy. Zamestnávateľovi škoda nevznikla a je zarážajúce, a to je aj vyšetrené súdnou expertízou, že z vonku tam nikto nebol, cudzie násilie, ale kradla pracovníčka z úradu a aj v minulosti 3krát. Nič sa vtedy nevyšetrilo, všetko sa stoplo fiktívnymi dohodami tej pracovníčky. Je zarážajúce, že sa toto kryje. Prečo? Lebo je to blízka rodina primátorovi. Je dokázané, že sa kradlo náhradnými kľúčami, ktoré voľne viseli v skrinke - teda zamestnávateľ porušil Zákonník práce - neurobil všetky opatrenia na zabránenie vzniku škody. Neboli zabezpečené kľúče proti zneužitiu a vymenené zámky počas striedania 4 pracovníčok pokladne. Viete, už predtým som mala samé kontroly, ja som bola psychicky na dne, nedokázala som sa ani brániť, bála som sa o miesto, lebo sa odporca nechal počuť, že potrebuje miesto pre svoju známu, ktorá dovtedy sedela v ich spoločnej firme M. Aby neodčerpávala financie z M., keď môže z Miestneho úradu Na súdoch samé klamstvo, bez dôkazov a naše argumenty a dôkazy neboli vôbec brané do úvahy. Aj zapisovateľky na súde mi načrtli, po akej línií to išlo, len sa boja viac povedať. Viete, 20 rokov som nemala žiadne problémy, ba ma aj chválili, a čo potrebovali vedieť, chodili za mnou sa poradiť a zrazu takáto rana - na hodinu som sa ocitla na ulici a pravdy sa nemôžem dovolať. No samozrejme, kto je pracovitý, a / to hovoria aj moje kolegyne/, toho treba ponížiť, psychicky zničiť. Je toho veľa čo by sa dalo písať ........prosím Vás , pomôžte mi."
"Nechcem do emailu zverejňovať svoje priezvisko, tak mi to, prosím, prepáčte. Som zástupcom zamestnancov v jednej stredne veľkej, štátnej organizácii. Pracujem tu už 12. rok. Prežila som tu niekoľkých štatutárov (1 žena a 3 muži), ale to, čo sa tu deje posledné 2 roky naozaj začína byť neúnosné. K tomu, aby som vôbec našla odvahu a napísala Vám ma donútila atmosféra, ktorá u nás v práci je, pretože už sa nemôžem pozerať na to, ako tu ľudia trpia, lebo nechcú odtiaľto odisť. Náš aktuálny štatutár (žena) to ma veľmi dobre rozohraté. Každý mesiac už niekoľko rokov platíme pani právničke, ktorá je veľmi dobrá dlhoročná kamarátka našej štatutárky, evidentný konflikt záujmov. Ja som pravá ruka našej pani štatutárky a ako som už uviedla aj zástupca zamestnancov. Naša pani štatutárka to nevie rozlíšiť, kedy som pri nej ako jej pravá ruka a kedy ako zástupca zamestnancov. To, že sa môj názor nemusí zhodovať s ďalšími 50 názormi, na mojej pozícii nič nemení, zlou sa v tých okamihoch stávam aj ja. Ale aby som sa dostala k jadru veci.
Môžete mi veriť, že je to učebnicový príklad bossingu. Vysoká fluktuácia ľudí, vyvršovanie sa na zamestnancoch kontrolou dochádzky, každé 3 mesiace prehodnocovanie platov zamestnancov (sme odmeňovaní podľa zákona 553, takže keď môže vezme osobné ohodnotenie hoci komu pri prvej príležitosti), keď náhodou niekto rokmi praxe môže postúpiť do vyššieho stupňa, tak mu to vezme z osobného ohodnotenia, právne spory (to je vážny hard core, o týždeň prebehne súdne konanie v Bratislave s jednou bývalou kolegyňou, ktorá má vážne zdravotné problémy a tiež je spis postavený na šikane), "kupovanie" si potrebných ľudí, napríklad informatikov,... a mnoho ďalších veci. Aj by som možno bola schopná dať podnet na inšpektorát práce, ale nakoľko sme tu už mali kontrolu z IP asi na podnet našej bývalej zamestnankyne, ktorá je práve v súdnom spore o neplatnosť výpovede, ale keď som videla ako naša pani štatutárka sa družne a v dobrom rozchádzala s paniami, ktoré u nás boli na kontrole, nemám odvahu niečo tam písať, lebo ona by im tam ponúkla čokoľvek, aby zistila, kto dal nejaký podnet., pretože ona naozaj vyzerá nevinne a správa sa ako obeť. Touto cestou by som sa chcela spýtať, či by ste si našli čas a stretli by sme, aby som mohla zájsť do detailov, resp. čo mám vôbec robiť, pretože ľudia, ktorí majú veľa dôkazov sa hovoriť a konať boja."
Nebolo v dejinách Slovenska veľa takých právnych noriem, ktoré by umožňovali vyhnať nevinných ľudí len tak z pracoviska, keď si to zamestnávateľ zmyslí, ako je tomu dnes. Je nám ľúto, že zamestnanec sa bojí ozvať, aby neprišiel o svoju prácu. Ale vieme, že doterajší prístup orgánov verejnej moci aj prijatím najnovšej verzie Zákonníka práce je v rozpore s ľudskými právami, ktoré sú pre všetkých občanov Slovenskej republiky zaručené Ústavou a medzinárodným právom. Bez dôvery, slušnosti, úcty a morálky sa nepohneme ďalej, len sa budeme hlbšie a hlbšie ponárať do bahna bezmocnosti až kým nepochopíme, že tadiaľ cesta nevedie. Téma mobbing, bossing nekončí tak, ako končí volebné obdobie, preto, ak jej nebudeme spoločne čeliť a hľadať praktické riešenia, problém sa bude len zhoršovať.
