Ako sa na to celé môže pozerať občan? Veď je to divadielko s vynikajúcimi hercami. Nezaujímajú ich sociálne problémy občanov, ale iba akýsi stav justície. Pridlho čakajú občania na rozumnú aktivitu poslancov riešiť problémy v prospech občanov tejto krajiny.
Dnes sa musím od tohto prejavu dištancovať, nakoľko v tom nevidím riešenie problémov Slovenska. Občan má dnes problém nájsť si prácu a keď si prácu nájde stretáva sa na pracovisku s prejavmi násilia a zneužívania jeho práce. Ak máte prácu, tešíte sa do práce?
Ale ak budete v práci sledovaný šéfom na každom Vašom kroku, ak čaká šéf na Vašu chybu, rozhodne nie! Do takej práce budete chodiť so stiesneným žalúdkom. Dnes stále platí: Buď rád, že máš prácu, pretože vonku čaká najmenej desať náhradníkov za teba. A včera som to počula aj takto: „Ak má niekto na pracovisku vedúce postavenie, tak si tam „vyberie“ ľudí.“
Ale čo spraví s tými, ktorí tam pracujú 15, 20 rokov? Jednoducho pripraví si organizačné zmeny. Ach, ach, kto si všimne, že nám takto unikli a stále unikajú peniaze zo štáneho rozpočtu. Nikto nevidí a nechce vidieť, že tu ide o akési „obchodovanie" s pracovnými miestami.
Moja poslanecká cesta rieši problémy odvážnych občanov, ktorí poukázali na mobbing na svojom pracovisku. Prípad zo susedného Rakúska, o ktorom som písala v predchádzajúcom príspevku, nás povzbudil a motivoval. Ďakujem občanom, ktorí mi písali a pýtali sa, či sa to stalo u nás. Žiaľ na Slovensku si musíme tiež brániť svoje právo a spravodlivosť..
Nenechajme sa zotročiť. Každý problém sa dá riešiť iba vtedy, ak ho vieme pomenovať. Preto sa pýtam: „ Kto v našej spoločnosti sa nebojí verejne vykričať existenciu problému ponižovania ľudskej dôstojnosti, ubližovania, vytláčania zamestnancov z pracoviska?
Na blížiacej sa medzinárodnej konferencii v Nemecku o ochrane pred mobbingom budeme hovoriť, že aj naša krajina sa konečne rozhodla statočne postaviť a bojovať proti psychickému násiliu na pracovisku, akým je mobbing.
K tomu uvediem prípad z mojej dnešnej pošty, ktorý sa stal na Východnom Slovensku. Mladá žena, mala svoju prácu veľmi rada. Po jedenástich rokoch podľahla psychickému týraniu na pracovisku. Nepomáhali ani lekárske správy, ktoré predkladala svojmu mobérovi.
Ten občas reagoval akosi „humánne“: Vezmite si liečky“ a príďte na poradu. Ako mi píše, už nie je schopná zabezpečiť si svoju existenciu pre trvalé ublíženie na zdraví zo strany svojho mobéra-zamestnávateľa.
Nemá dostatok síl a ani peňazí na advokáta, ktorý by jej dával právne rady.
Super......aj keď nemáme mediálnu kampaň, lebo médiá nás profesionálne ignorujú, predsa nás našla. Naše Občianske združenie Práca a vzťahy, ktoré „supluje“ štát.
Kto z našich politikov sa ku mne pridá a pomôže jej ? Ale veď oni riešia stav justície a žiadne sociálne problémy občanov. Tak na to treba „dobrý žalúdok“.
