Mojím vstupom do politiky som zistila katastrofálnu situáciu v zákulisí štábnej kultúry Slovenska ako štátu. Alfou a omegou štábnej kultúry je pekelná nekultúra. Peniaze sú alfou – a boj o moc sú omegou slovenského politického a štátotvorného pohybu! O príčinách hlbokého rozkladu morálky a kultúry budem hovoriť inde, lebo tieto príčiny sú riešiteľné oveľa ťažšie ako legislatívne metódy riešenia pracovnoprávnych problémov.
Úspechom 1. medzinárodnej konferencie je aj vzdelanosť občanov. Občania, či poškodení, alebo len záujemcovia, začínajú uvažovať objektívne o skutočných príčinách násilia na pracoviskách. Skúmajú príčiny. Konštatujeme určité prebudenie verejnosti. Občania si uvedomili jedinú možnú cestu – pomenovať, zviditeľniť a pranierovať všetky prejavy násilia na pracoviskách.
My sa zameriavame výlučne na pracovnoprávne riešenia. Náš predpoklad možného riešenia je priamočiary: Tam kde chýba morálka a etika, tam nastúpi riešenie zákonom. V mojej kancelárii sa hromadia žiadosti občanov, v ktorých opisujú každodenný psychický teror na pracoviskách. Ignorantstvo politikov je trestuhodné. Nefungujú súdy, ani úrady, ani verejnoprávne inštitúcie tretieho sektora, ktoré by mali riešiť bezprávny stav aký opisujú občania, v akom sa nachádzajú. Cítime sa ako spravodliví v pekle. To je priliehavé pomenovanie bojujúcich občanov, ktorí nechcú podľahnúť psychickému teroru na pracovisku.
Americkí a európski odborníci, spoločnosti, zamestnanci aj legislatívne orgány a politickí predstavitelia vyspelých západných krajín si začali uvedomovať potrebu zásadnej zmeny. Ide totiž o peniaze vynakladané na zdravie, na alternatívnu zamestnanosť, na alternatívnu tvorbu harmonickej existencie ľudí, ide o produktivitu ľudskej práce a celej spoločnosti. Uvedomili si to nie cez potrebu humánnejšieho života človeka, ale cez potrebu ekonomizácie riadenia spoločnosti. Žiaľ – na Slovensku si neuvedomujú ani to. Výskum tohto fenoménu je stále novou oblasťou, na Slovensku robíme takýto výskum iba my, síce na kolene, ale robíme a máme už jasno v otázkach, prečo treba mobbing zastaviť. Vieme argumentovať nielen otázkami humanizmu, ale aj ekonomickými odpoveďami, a tiež politickými odpoveďami.
Slovensko je z právneho hľadiska doslova zahrabané v otázkach rovnoprávnosti nielen v prístupe k zamestnaniu, ale aj rodovej rovnosti, či stratégii ľudských práv, či chudoby obyvateľstva, alebo v obľúbenej téme posledných 25 rokov: týrané ženy, týraní muži, týrané deti, starí ľudia, alebo ochrana nenarodeného života. Otázky rovnoprávnosti sú natoľko rozdrobené, tak intenzívne medializované, že priestor na všeobecnú ochranu psychického zdravia úplne zanikol.
Je to skoro ako diabolský výsmech do tváre trpiacich otrokov. Musíš sa narodiť, aby si bol otrokom. Nikto nerieši neredukovateľné právo ľudí na pokoj v práci, na pokoj v štáte! Prenasleduje vás sociálny kurátor, keď sa vaši rodičia rozvádzajú, prenasleduje vás zamestnávateľ, exekútor, sudca, štát cez svoje úrady, a nakoniec ešte aj policajt, alebo správca ubytovne bezdomovcov...
Slovensko je skorumpované, zaostalé a zdeformované v zákonoch! Viac prenasleduje slušných ľudí ako zločincov! Zločinca súd prepustí na slobodu za procesnú chybu sudcu, ale zamestnanca môže vyhodiť z práce ktokoľvek, akokoľvek a kedykoľvek aj s procesnými chybami... Slovensko je choré.
Kľúčom k riešeniu chorého Slovenska je ústavný zákon o zodpovednosti, ústavný zákon proti zlým vzťahom na pracoviskách, ústavný zákon na ochranu duševného zdravia.
Naše prieskumy O.Z.. Práca a vzťahy o pracovných podmienkach a následkoch štatisticky významne upozorňujú na zvýšený výskyt zdravotných problémov pri práci v prostredí so zlými pracovnými vzťahmi.
Žiaľ, zatiaľ sme nezískali podporu v našom úsilí ani u prezidenta SR, ani u vlády SR, ani v justícii, ani na prokuratúre, ani na polícii, ale ani v treťom sektore. Toľko o našom úsilí v predchádzajúcom období, v úvode dnešnej konferencie.
