Za tento email patrí jednému z Vás, občanov, moja veľká vďaka. Je vidieť, ako jeho autor odvážne svedčí o tom, že nie sme právny štát, pretože zákony už dvadsaťpäť rokov neplatia rovnako pre všetkých. Hneď na začiatku nového roka 2015 mi jeden z Vás občanov statočne vyjadril, že toto, čo tu my na Slovensku žijeme, to už nie je žiadna hra, to je živá realita a živé Slovensko. Je dobré, že Vás je stále viac, ktorí ste si všimli moju činnosť. Prinášam do politiky skutky, ktoré politici nemajú v náplni práce, ale ktoré im dáva naša Ústava. Ani ja som skutky dosiaľ v politike nevidela. A ani nemohla vidieť. Lebo som nezašla za oponu tohto divadla. Ako v divadle sa zdvihla opona a ja môžem denne vidieť, ako sa politici s občanmi hrajú. Poďme sa na to pozrieť odborne a hlbšie. A vstúpme do reality tohto divadla.
V mojom projekte, resp. v mojej poslaneckej agende sa zaoberám bezprávnym stavom na pracoviskách, kde za posledných dvadsaťpäť rokov mobbing a bossing zbujnel, a zanechal trvale zdravotne poškodených občanov, čo z právneho hľadiska definujeme ako ublíženie na zdraví.
Vie naša Ústava garantovať našim občanom právo na prácu a spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, lebo tak je to v nej napísané a prijali ju poslanci v parlamente? Ale poďme sa pozrieť na jej aplikáciu do praxe.
Podľa prípadov, ktoré eviduje Občianske združenie Práca a vzťahy, naša Ústava nezabezpečovala ani v minulom roku 2014 pre našich občanov slušný život v bezpečí od narodenia až po smrť. Poslanec by si mal uvedomiť, že podľa Ústavy má plniť všeobecnú vôľu ľudí. Poslanci skladajú tento sľub: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Ale história nám ukazuje, že ústavní činitelia už roky nedodržujú tento sľub a ústavu. Naša realita je taká, že tu došlo k prepojeniu zákonodárnej, výkonnej a súdnej moci cez politické strany a teraz sme straníckym štátom. Vstupom do Európskej únie a podpísaním Lisabonskej zmluvy sme sa dostali do diktatúry, tu ide o neobmedzenú vládu jedinej politickej strany. Slovenská republika spolu s ostatnými členskými krajinami stratili svoju zvrchovanosť. Teraz je otázne či ľudia pochopili a pochopia ako európska legislatíva ovplyvňuje ich život, keďže viac ako 80 percent slovenských zákonov je vlastne prenosom európskych pravidiel na podmienky a pomery SR. V parlamente som zistila, že je jedno, či budem hlasovať a ako budem hlasovať a prečo budem hlasovať, lebo tu u nás pri hlasovaní platí článok 7 ods. 2 našej Ústavy, teda prednosť pred zákonmi má medzinárodná zmluva.
Stále viac zisťujem, že politici si tu utvorili svoje politické ego a sami sa chcú prezentovať pred svojimi voličmi, najmä pred voľbami. Takým markantným príkladom bol aj poslanec Procházka. Ale to múdry občan pochopí a vidí, že nemusím vymenovať aj ďalších, ktorí majú svoje ego v parlamente. Veď už len to nastavenie opakovaného prijímania zákonov, ktoré tu existuje, stále kolom dokola, je iba zle vytvorená náplň práce, ktorú treba zmeniť. Toto vôbec nie je pre občanov, skôr to vytvára slovenské otroctvo, nastavené politikmi. Je pravda, že "chrlenie" zákonov pokračovalo počas tohto volebného obdobia, nevynímajúc rok 2014 každý mesiac. Poslanci predkladali zákony opakovane a stále kolom dokola. Veľmi dobre vedia, že to nikto nekontroluje v praxi. A koho už zaujímalo a zaujíma, aké je to hospodárenie so štátnym rozpočtom. Je to dôsledok zle nastavenej politiky v praxi??? Pre sudcov a prokurátorov neplatí Trestný zákon. Pre zamestnancov neplatí Zákonník práce.
Žiaľ, mnohí občania to plne nechápu a stále volia doterajší prehnitý a skorumpovaný politický systém a a neoprávnené uzurpovanie moci politikov po voľbách namiesto služby občanom. A hlavne by bolo pre občanov lepšie, nemať tu len samú kritiku a zvesenú hlavu a odovzdať sa vedeniu, najmä na pracoviskách, ktoré tu má potom nárok na všetko. Ak má niekto iný názor, najprv nech sa príde pozrieť do súdnej siene na pojednávanie, kde sa rieši zamestnanec, na ktorom bol páchaný mobbing. A nech každý vidí, ako nám sudcovia garantujú našu Ústavu.
Kuriozitou za minulý rok sa stali prípady akéhosi "útoku" niektorých sudcov, či advokátov voči mne. Do výskumu nášho OZ Práca a vzťahy sme zaznamenali, keď na Okresnom súde Bratislava II odo mňa žiadali overenú kópiu plnej moci. Vari si to pýtajú aj od iných právnych zástupcov?
Ba dokonca, keď som chcela nahliadnuť do spisu klienta, dostala som pokutu, že som vyhlásila na chodbe pred zamestnancami súdu zaujatosť sudcu.(ale o tom už som tu písala) Akoby tu platilo to naše slovenské “Ja o voze a oni o koze”.
Advokáti zase "útočia" na mňa svojimi zbraňami. V súdnych sieňach, preformulujú zápisnicu či priamo na pojednávanie prinesú dôkaz v podobe klamstva najväčšieho kalibru. Kuriozitou a priam ako vystrihnuté zo žurnálu bola výpoveď svedka, tentokrát zamestnaneckého dôverníka. Na otázku sudcu: “Môžete popísať, ako prebiehalo odovzdanie výpovede?” Zamestnanecký dôverník s presvedčivým pohľadom a s kamennou tvárou odpovedá: "….boli vypracované 3 dokumenty, ponuka miesta zdravotnej sestry, dohoda o skončení a výpoveď, pričom navrhovateľka ani jedno neprevzala." Sledovala som sudcu, ako bude vykladať Zákonník práce, nereagoval, len zavŕšil "Ďalšie otázky na svedka nie sú."
Pracovať v takejto slovenskej žumpe je náročné na psychiku. Stále viac som zisťovala, prečo sa občan nemôže dovolať svojho práva podľa zákona prijatého v parlamente. Právo na odmenu za vykonanú prácu dostatočnú na to, aby umožnila občanom dôstojnú životnú úroveň je prežitkom. Štát sa nepostavil a nepomohol matke pri vrátení svojich detí, ale naopak.... Matka nebola hospitalizovaná ako psychotička, nebola pozorovaná, aby bola zbavená svojprávnosti. Napriek tomu jej súd obmedzil kontakt s deťmi. Je sporné, ako mohol po dvoch stretnutiach s matkou psychiater dospieť k záveru diagnózy paranoia. To je a bolo veľmi silné obvinenie matky, ktorá v tomto spore mala obmedzené a porušené ústavné práva a osobnostné práva. Súd nezohľadnil výpoveď odbornej psychologičky, znalkyne a odbornej lekárky matky, ktorá bola a je dlhé roky vedená v jej odbornej starostlivosti. Tieto uviedli, že matka je spôsobilá na výchovu detí.
Potom naša vláda hľadá peniaze, lebo ich je málo v štátnom rozpočte. Ako by ich aj mohlo byť viac, keď celá krajina funguje pomocou hospodárenia mocipánov na pracoviskách a títo v snahe utŕžiť pre seba čo najviac konajú často skutky, ktoré naplňujú trestný čin ublíženia na zdraví. Organizovaný zločin prenasledovania, mobbing v tomto prípade je slabé slovo. Organizované prenasledovanie a spolupáchateľstvo na šikane.
Zamestnávateľ konzumuje zamestnancov doslova a do písmena. Prijme vždy niekoho na dobu určitú, potom ho prepustí a prijme iného, toho potom tiež prepustí, je to priamo zverské, ešte to aj dvíha štatistiky nezamestnanosti a dvíha to aj výdavky štátu, presne povedané ubúdajú peniaze z našich daní do vreciek zamestnávateľov – zverských deviantných konzumentov.
Podstata problému našej demokracie je v kvalite spoločenského systému, v jeho nastavení, teda komu a akým hodnotám slúži. A to súvisí s kvalitou ľudí, ktorí tento systém nastavili a postupne ho ich nasledovníci až do dnešných dní rozvíjali. Z tejto histórie by sme sa mali konečne poučiť, lebo je hanbou pre terajšie generácie mladých ľudí. Posledných dvadsaťpäť rokov sme nedali našim občanom šancu na dôstojný život.
Dnes už potrebujeme nahlas hovoriť o patológii vo vzťahoch na pracoviskách, potrebujeme správne pomenovávať deviantné spôsoby v zamestnaneckých vzťahoch a trvať na odvolaní nepoučiteľných bossov. Zamestnávateľa nikto netrestá za nemorálne a nehumánne zaobchádzanie so zamestnancami.
Bossing a mobbing je zdrojom permanentného stresu na pracovisku. Permanentný stres je zdrojom napätia, neskôr spôsobuje pocity stlačenej duše, príznaky sú odborne nazývané ako exogénna depresia. Neskôr sa pridávajú psychosomatické poruchy organizmu, ako je napríklad vysoký krvný tlak, poruchy srdcového rytmu, neurózy s poruchami funkcií nervov ako je nespavosť, ešte neskôr poruchy trávenia a prípadné zmeny orgánov, niekedy mozgové príhody, srdcové infarkty, a nie nakoniec aj zhubné nádory.Práceneschopnosť mobbovaných ľudí je skôr alebo neskôr na 100 % istá. Čo to robí s našimi daňami?
Preto, nenechajte sa zastrašovať bossmi na ministerstvách či v riaditeľniach. Otázku bossingu a mobbingu musíme spoločne vyriešiť pre pokojné a tvorivé pracovné prostredie na našom Slovensku.
"Rád pozdravujem pani Dr. Ritomskú. ako je možné, že odbory, ktorým idú povinné členské príspevky od odborárov a dostali právnu pomoc od Centra právnej pomoci, aby tieto zlyhali pri zastupovaní pred Okresným súdom Bratislava II." takýto email mi od občana prišiel, ako jeden z mnohých a ktorý sa pýta na zlú aplikáciu zákona.... Pán občan príďte sa pozrieť do súdnej siene, tam je viditeľná realita nášho bezprávia. Ale tento občan sa snaží pochopiť naše bezprávie, lebo ďalej píše: "no vraj Mgr. Pavel Š. z Malaciek ako zdravotne nespôsobilá osoba (znalecký posudok 2 súdnych znalkýň MS SR) konať pred súdmi a orgánmi (podľa Občianskeho súdneho poriadku) s rozsiahlymi majetkovými a nemajetkovými škodami rodiny manželov - dôchodcov, od štátu, už dva roky túto pomoc od Centra nemôže dostať, stále mu ju zamietajú! Minister Borec nič nerobí na dva roky trvajúce opakované žiadosti nespôsobilého s rodinou, aby minister podal s vládou návrh zmeny Zákona o Centre právnej pomoci, podľa ktorej novelizácie by Centrum bolo povinné poskytnúť aj bezplatnú právnu pomoc aspoň zdravotne nespôsobilým osobám, aj keď ich príjem, dôchodok, o niečo prevyšuje určený limit 1,6 násobku životného minima - pretože z toho minima ťažko vyžiť, nieto ešte platiť drahých advokátov!! Už vyše dvoch rokov mal poštu od súdov, úradov, orgánov, za Mgr. Pavla Š. preberať daktorý advokát, pretože súdy stále nespôsobilej osobe posielajú úradné obsielky, uznesenia, rozhodnutia, ktoré pri prísnej aplikácii zákona on ani nemal natoľko chápať, aby sa mohol kvôli nim právne s niekým radiť, aby sa mohol účinne brániť, odvolávať sa, navrhovať ...!! Aj tu robia súdy a orgány SR doslova Kocúrkovo - môžeš byť aj totálny blázon, blbec, a totálne neschopný s nami jednať, komunikovať, my ti aj tak bez pomoci advokátov pre teba nanútime, čo my chceme!!! ak chcel a chce niekto dokazovať a komunikovať s nespôsobilým Mgr. Pavlom Š. aj ako s navrhovateľom, s poškodeným, „povinným“, resp. ako spoluzástupcom navrhovateľov a poškodených, potom treba aplikovať zákon spôsobom, že ide o „... inú osobu, vyňatú z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, musí orgán činný v trestnom. konaní požiadať o stanovisko Ministerstvo spravodlivosti SR ...“) a duševný stav Mgr. Pavla Š., dnes už aj ako poškodeného, vyšetrili dvaja súdni znalci MS SR z odboru psychiatrie a vydali potvrdenie o zdravotnej nespôsobilosti tejto osoby konať pred súdmi a orgánmi bez právnej pomoci, bez advokátskeho zastúpenia, o čom vedia všetky súdy a orgány SR od júla 2012 a sú povinné túto skutočnosť rešpektovať!!). Podľa § 56 ods. 1 Občian. súd. poriadku “Lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania alebo spôsobilosť konať pred súdom” , u žiadateľa premlčacie lehoty vo vyššieuvedených právnych veciach neprichádzajú do úvahy a neplynú od 20. 07. 2012 dodnes." To je len jeden z príkladov, ako sa prípady na súdoch zbytočne predlžujú.
Je pravda, že firemná kultúra zaniká, ale nečudujme sa. Znovu sa pozrime do parlamentu, koľko poslancov nám tu dlhé roky rozhoduje o životoch našich občanov.. Chýba nám rešpekt k práci, úcta k občanovi a tolerancia kolegov. Žijeme v krajine, kde bohatí sú bohatšími a chudobní sú chudobnejšími. Zúfalí ľudia, robia zúfalé činy, ktoré ako jediné považujú za východisko zo svojej nepriaznivej situácie.
Kultúra našich zamestnávateľov v 21. storočí si podáva ruku s otrokárskym systémom. Prečo? Zákonník práce upravuje inštitút v doterajšej praxi už zaužívaného pojmu tzv. „zapožičiavania zamestnancov“. Otcovia rovnako odchádzajú od žien, detí a rodín – pretože nemôžu slobodne pracovať vo svojej krajine. Sme otrokmi - tak vo vlastnej krajine, ako aj v zahraničí. Právo na odmenu za vykonanú prácu dostatočnú na to, aby umožnila občanom dôstojnú životnú úroveň je prežitkom.
Naša cesta z práce do stratena vyzerá takto: Mobbing – Všeobecný lekár a práceneschopnosť – Psychiatria – Lekárska posudková činnosť – Invalidný dôchodok – Predčasná Smrť, alebo Suicídium (lat. samovražda), alebo Homelessing (bezdomovectvo, totálny únik zo spoločnosti). Slovensko stráca aktívnych a práceschopných občanov, veľmi často aj špecialistov. Okrem občanov stráca naše malé Slovensko aj peniaze, veľa peňazí.
Každý poslanec je komunikatívny s voličmi len dovtedy, kým sa posadí do vytúženého kresla. Poslanecké kreslo je „diablov pekáč“ a každý poslanec si na ňom „pečie“ svoje lobistické chúťky vyhrabané zo svojho malého pôžitkárskeho „smetiska“. Ale (!) ani jeden poslanec zo 149 kolegov neprišiel na Medzinárodnú konferenciu o mobbingu, ktorú som organizovala v roku 2013 do Bratislavy a ani v roku 2014 do Košíc, kde sa hovorilo o problémoch občanov, voličov. Všetci osobne dostali včas našu pozvánku, ale nikto neprišiel. Súčasná demokracia „poslancom nedovoľuje“ zabezpečiť ľudské pracovné podmienky pre zamestnancov, ktoré sú upravené našou Ústavou, tak sa to ukazuje v praxi. Všetci sa starajú len o svoje „smetisko“.
A preto dnes už nepotrebujeme politikov, populistov, ktorí si tu nastavili koleso moci a vezú sa.
Dnes potrebujeme politikov, ktorí nám vedia odvážne a statočne pomôcť, aby sme mali prácu a nie, aby niekto rozhodoval komu "zotne" hlavu ako na šachovnici. Dnes sa pozornosť a záujem obracia k otázkam, súvisiacim s tyranizovaním a šikanovaním na pracovisku. Do Nového roku 2015 želám všetkým občanom odvahu a statočnosť v boji proti stínaniu hláv.
