Rozklad ľudstva (Der Abbau des Menschlichen, 1983, vyd. Piper, Mníchov). Nie sme prví, ktorí skonštatovali, že človek ako sociálna entita je stále v hlbšej kríze medziľudských vzťahov. Ale ako prví sa pokúšame pre človeka niečo zmysluplné urobiť – chceme prekročiť konštatovanie, že „človek má nádej“, chceme aplikovať všeobecné dobro do medziľudských vzťahov vylúčením zla. Skúmanie patologického, resp. chorého, alebo zlého vzťahu začína objektívnym dôkazom a konštatovaním narušeného medziľudského vzťahu.
V poslednej dobe už vidíme niekoľkých politických plagiátorov, ktorí začali zneužívať antimobbingovú agendu, ale zďaleka vidno, že téme nerozumejú, ide im o populistické sebazviditeľňovanie. Ani v médiách nenachádzame úprimnú snahu o pochopenie našej témy. Médiá uverejňujú skôr dezinformácie o mobbingu a seriózne informácie nechávajú plávať nepovšimnuté.
Inštitút ochrany ústavných práv priniesol akýsi zástrel do slovenského politického bahna, lebo od nášho vzniku (23. 6. 2016) z oficiálnych miest, na ktoré sme sa obrátili o spoluprácu nebolo počuť ani "čľupnutie". Napriek tomu z pohľadu všeobecného povedomia sme zaznamenali úspech. Priniesol nám obrovský nával korešpondencie od obetí mobbingu. Poškodení občania už vedia, čo je mobbing, bossing, stalking, vedia, čo je zlá firemná kultúra, ale žiaľ, z vlastnej skúsenosti vedia aj to, že Slovensko je bezprávny štát.
Z nášho výskumu musíme si priznať: všetky obete zlej firemnej kultúry sú na 100 % bez právnej ochrany, nielen teoreticky – chýbajúcimi zákonmi, ale aj prakticky – neochotou súdov riešiť spory v prospech poškodených občanov, a tiež nevedomosťou či neochotou advokátov, lebo vraj nevedia – a my sa pýtame: Skutočne nevedia riešiť spory poškodených zamestnancov pomocou existujúcich zákonov našich odvážnych občanov, ktorí nejakým spôsobom zahájili svoj súkromný boj proti mobbingu, buď s našou obhajobou, alebo s naším povzbudením? Kto nevie, len pripomíname, na tomto blogu prinášame informácie o našich odvážnych občanoch, ktorí prispievajú k návratu ľudských práv do spoločnosti.
Dnes občania uvažujú objektívnejšie – začínajú chápať príčiny násilia vo vzťahoch na pracoviskách. Konštatujeme určité prebudenie verejnosti, začína si uvedomovať jedinú možnú cestu – pomenovať, zviditeľniť a pranierovať všetky prejavy násilia na pracoviskách, ale tiež s akousi nádejou chcú riešenie, ktoré tu dosiaľ nepriniesla ani jedna vláda. Pozrime sa, či snáď očakávajú pomoc od mimovládnych organizácií.
Jednou z prvých lastovičiek je mediálne známy prípad bývalej zamestnankyne Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Zuzany Hlávkovej, ktorá vďaka svojej svedomitosti nesúhlasila so zlým hospodárením na svojom pracovisku a radšej sama skončila štátnozamestnanecký pomer. Jednoducho prišla o prácu.
Ale pozor, v agende Inštitútu ochrany ústavných práv je v registrácii do dnešného dňa 935 prípadov, kde zamestnanec, či občan, či volič prišiel o prácu. Preto sme sa pozreli na prípad hlbšie.
V príjemnom rozhovore so Zuzanou Hlávkovou sme zistili, že na rozdiel od našich obetí, ona požiadala o pomoc Transparency International Slovensko. Pomoc jej poskytli už v januári 2017 a zamestnali ju. Až v ďalších mesiacoch sa pre verejnosť pomocou médií stala objaviteľka korupcie na štátnom úrade. Nie je dôležité, že tu teraz rozbieha projekt na pomoc a posilnenie odolnosti úradníkov voči korupčným tlakom zo strany nadriadených, ale ako sme preukázali - je dôležité, že v živote človeka je na prvom mieste práca, aby mal na svoje základné životné potreby. Je otázkou, ak by každý občan, ktorého vedieme v registrácii oslovil Transparency International Slovensko, zachránil by sa a poskytli by mu prácu. Radi využívame toto poznanie a dávame na známosť, kam sa môžu obrátiť aj naši občania, ktorým nie je jedno, že na pracovisku sa stali obeťou aspoň takou ako Zuzana Hlávková. Inštitút ochrany ústavných práv ďakuje Zuzane Hlávkovej za súhlas zverejniť jej prípad aj na našom blogu.
http://transparency.sk/sk/kauza-evka-hlavkovej-veri-dvaapolkrat-viac-ludi-ako-lajcakovi/
http://transparency.sk/sk/tvorte-s-nami-statnu-spravu-odolnu-voci-korupcii/
http://transparency.sk/sk/ako-som-kvoli-pochybnym-zakazkam-odisla-z-ministerstva-zahranicnych-veci/
http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2016/01/Oznamovate%C4%BEov-nekal%C3%BDch-prakt%C3%ADk-chr%C3%A1nime-len-na-papieri.pdf
My v kauzách ako je prípad Zuzany Hlávkovej poukazujeme na tvrdé reflexie slovenskej (svetovej) reality, čo je podstata kritickej sociálnej antropológie – ukazujeme obludný rozpor medzi politikou, ideológiou a realitou nášho hľadiska antropologického, právneho a sociologického a dostaneme neredukovateľnú definíciu blížneho: BLÍŽNY je každý s kým vstupujeme do vzťahu. Preto by sme mali rešpektovať ľudské práva každého, komu vstupujeme do vedomia. Obvyklou príčinou patologického vzťahu je sociálne deformovaná osobnosť, resp. zle vychovaný, alebo psychicky poškodený človek, ktorý nejakým spôsobom (obvykle psychicky) týra inú osobu, často viac osôb. Defektné právne normy a bezprávny stav štátu neumožňujú radikálne právne riešenia sociálnej patológie vo vzťahoch, aj keď jednoduché je všetko, čo poznáme. Museli by to poznať aj poniektorí „kanibali v talároch“ ktorí sa skrývajú za „šatku na očiach rímskej bohyne Justície“. Museli by to poznať aj naši zákonodarcovia, hlavne poslanci parlamentu a všetci používatelia zákonnej moci. Okrem toho by mala existovať vôľa, morálna úroveň a etiketa spoločnosti, aby bolo možné odhaľovať sociálno-právne nedostatky a naprávať ich. Presne o to sa snažíme v našom pôsobení, a s podporou širokej občianskej pospolitosti aj v politike.
V neposlednom rade už vstupom do politiky verejne sme odhalili katastrofálnu situáciu v štábnej kultúre Slovenska ako štátu. Alfou a omegou štábnej kultúry je pekelná nekultúra. Peniaze sú alfou, a boj o moc sú omegou slovenského politického a štátotvorného tabu! Áno – je to kanibalské tabu!
Žijeme v štáte kde je „otvorenosť“, „transparentnosť“ a „úprimnosť“ nahradená primitívnou umelou kamuflážou ako „americký plagát demokracie“. Uvedomili sme si to nie cez potrebu humánnejšieho života človeka, ale cez potrebu ekonomizácie riadenia spoločnosti. Žiaľ – na Slovensku si neuvedomujú ani to.
Výskum fenoménu násilia na pracoviskách sa stal novou oblasťou, na Slovensku robíme takýto výskum iba my, síce na kolene, ale robíme, a máme už jasno v mnohých právnych, sociálnych, psychologických a medicínskych otázkach, prečo treba násilie na pracoviskách zastaviť. Naše skúsenosti sa uplatňujú najmä v rýchlej, exaktnej a presnej diagnostike sociálneho stavu vzťahov na pracoviskách. Slovensko je z právneho hľadiska doslova zahltené v otázkach rovnoprávnosti nielen v prístupe k zamestnaniu, ale aj rodovej rovnosti, či stratégii ľudských práv, či chudoby obyvateľstva, alebo v obľúbenej téme posledných 27 rokov: týrané ženy, týraní muži, týrané deti, starí ľudia, alebo ochrana nenarodeného života.
Na rozdiel od týchto tém tlačiacich sa v 21. storočí ponúkame novú spoluprácu, nový cieľ, nové riešenia, nové povedomie pre každého občana, ktorý sa k nám chce odvážne pridať. Najprv si pozrite:
http://www.cum.sk/v/CNUq/institut-ochrany-ustavnych-prav
pravhttp://www.mojevideo.sk/video/28746/vizia_pre_slovensko_alebo_vsetko_sa_da_ak_sa_chce.html
