Ani posledné volebné obdobie nerozvrátilo politický systém. Rovnako ho ani nezlepšilo. Snahy rôznych aktivistov - alfasamcov, ktorí sa štyri roky prezentovali pred mojimi očami s nadšením, že prišiel do parlamentu niekto reálne pomôcť zotročenému národu, ostali len zrnkom váľajúceho sa v prachu bolestí národa. Postaviť sa vo volebnej kampani proti silno sa šíriacim mediálnym zvukom politických stranám, či jednému znovu sa tlačiacemu politickému hnutiu, si žiadalo pevné spojenie a zahodiť egocentrické presvedčenie, že len ja a ja mám pravdu. To s demokraciou nemá spoločné vôbec nič. Žiaľ, chýba nám právne vedomie, aby sme sa nad tým aspoň zamysleli.
Čo vlastne sa stalo záujmom tejto krajiny? Ako ukázal výsledok volieb, stále je to akceptovanie vo vedení politických strán zlodejov, ktorí krajinu rozkrádajú bez ohľadu na stav, v ktorom sa nachádza. Radostné opojenie nad volebným výsledkom otvorilo bránu tvrdých rokovaní víťazných politických strán. Nevedeli dodržať svoje politické sľuby dané voličom krátko pred voľbami a dosiahli znovu vznik vlády zloženej z tých, ktorí svoje lepkavé prsty už dlhé roky predvádzajú a za ten čas si vybudovali v štáte všetky náležité štruktúry tak, aby im po tých prstoch nemal kto klepnúť.Faktom je, že zo slovenského jedno-obvodového, parlamentného volebného systému sa stala hotová paródia na demokraciu.
Sústavné klamanie voliča sa stalo bežnou praxou. A preto vláda akéhosi Ficovho superzlepenca znamená len dočasné odsunutie tej hory nakopených problémov na neurčito a nakoniec to aj tak skončí nejakým veľkým treskom.
Politika sa už dávno neberie ako "služba národu", ale ako zdroj zisku. Nemožno sa potom čudovať, že mnoho občanov sa stali " špekulantmi", t.j. musia rozmýšľať, ako vyžiť od výplaty ku výplate, živnostníci sa naháňajú za zákazkami, potom za preplatením faktúr, a pod. A to všetko spôsobilo, že čim viac voličov prestalo veriť politikom. Ak by väčšine národa išlo o to, aby politická strana SMER-SD zase nevládla, ako to propagovali na svojich bilboardoch politické strany, potom by bola potrebná vo voľbách vyššia účasť národa. Príkladom zneužívania moci pre vlastné ekonomické ciele zase nahralo politickému hnutiu OĽaNO. Kto z voličov tohto hnutia sa zamyslel, že toto hnutie tvoria štyria ĺudia, ktorí si delia peniaze bohvieako, ale nemajú jedinú kanceláriu, jediného zamestnanca a celá ich kandidátka je takým súborom volaviek, tzv. bielych vrán, ktoré sú síce niečím zaujímavé, ale keby malo OĽaNO obsadzovať vládne posty, tak hlboko zaplače a ich voliči s nimi.
Ak skúmame dôvod, pre ktorý Remišova sedí v parlamente je to, že ľudia ako ona a jej podobní poskytli svojimi doteraz neskorumpovanými menami a príbehmi možnosť Matovičovi znovu získať potrebný počet hlasov a zabezpečiť si ďalšie štyri roky psychopatického klamania, podrážania, vykrikovania v rokovacej sále parlamentu a miesta na výslni za prostriedky daňových poplatníkov. V neposlednom rade Matovičova strana znovu získala príspevky od štátu na svoju činnosť. Aké je to hospodárenie štátu, ktorý zase bude "plakať", že nemá peniaze v štátnom rozpočte na zdravotníctvo, školstvo , a pod.
Ak pôjdeme hlbšie zisťovať prítomnosť bielych vrán v parlamente, tak neujde našej pozornosti, že dôvodom ich prítomnosti v politike je poslúžiť Matovičovým "chúťkam". Znovu sa opakuje história spred štyroch rokov, kedy sme tomuto hnutiu štyroch ľudí svojimi príbehmi bojovníkov za ľudské práva poslúžili aj my (ja, Kuffa, Mezenská, Kadúc, Huba, Hlina, Mičovský,...). Rovnako mu budú slúžiť mená akýchsi bielych vrán. Matovičovi budú dobrí na štyri roky. Oni si to ešte neuvedomujú, akými "volavkami" sa stali. Nebojme sa zviditeľniť tento Matovičov marketing, ktorý priniesol do politiky.
Náš volebný program, ktorý sme šírili, vychádzal z presvedčenia rovnakej ľudskej dôstojnosti každého človeka. Súčasná spoločnosť odmietla existenciu vopred daných a všeobecných mravných noriem. Mierou všetkého sa stal človek a jeho túžby. Dôležité už nie je dobro a zlo, ale uspokojenie jednotlivca. Dobré je to, čo práve chcem. Sme svedkami silného subjektivizmu a relativizmu. Len aby som viac získal, tak nepozerám na to, že ohrozím životné prostredie a naruším medziľudské vzťahy na celej ulici.
Ľudské práva sú dnes viac o politickom boji, než o definovaní univerzálne platných hodnôt. Znovu sme sa stali svedkami násilnej hodnotovej revolúcie, ktorá perzekvuje odporcov, vytláča ich na okraj a robí z nich nepriateľov spoločnosti. Za výdatnej pomoci médií a nehorázneho súdneho aktivizmu.
Ľudské práva sa stali nedotknuteľnou mantrou západnej civilizácie, ale zároveň je takmer nemožné ich definovať, pretože tá istá civilizácia je schopná za ľudské práva vyhlásiť absurdné, dokonca aj vzájomne si protirečiace “práva“. Sú nedotknuteľné, ale neustále sa meniace.
Preto naša téma je rovnako potrebná ako monitorovanie utečencov, či povinné kvóty na utečencov. Je to o to dôležitejšie, keď sa pripravujeme na predsedníctvo Európskej únie. Aj keď politici rozprávajú o témach v oblasti energetickej únie, spoločného trhu, čí o potrebe digitálnej agendy..Pre našich občanov je omnoho väčšia ako bezpečnostná hrozba samotná situácia na Slovenska, samotné bezprávie, v ktorom sú občania nútení žiť. A ďakujem všetkým, ktorí to pochopili a pomáhajú.
Každý vie o chorobe z násilia na pracovisku , ale zatiaľ sa nikomu nepodarilo navrhnúť "liek" . Rovnako sa o pacientoch a ich psychiatrických chorobách, ktorých príčinou je mobbing nepíše. Médiá nepovažujú takéto správy za informácie odsúhlasené šéfom. Moje skúsenosti o bezprávnej spoločnosti., kde vládne tvrdý boj o zamestnanie, kde zamestnanci sú vystavení psychickým tlakom len, aby si udržali prácu. som zachytila do knihy. Takáto priama konfrontácia a poukazovanie na tento škodlivý jav možno urobí pracoviská s bezpečnejším a so zdravším prostredím.
Pustiť sa do boja s touto pliagou 21. storočia je treba pripomínať každý deň. Zamestnávateľ si zaplatí peniaze na právnika, ktorý v snahe presvedčiť súd, podnikne aj cestu porušenia Zákonníka práce. Paragraf sa krúti, raz na jednu raz na druhú stranu.
Trošku lepšie sú na tom hlboko veriaci ľudia, ktorí nemajú problém ustúpiť a hľadať si nové pôsobisko. Ich leitmotívom býva viera vyjadrená myšlienkou: „Ak je to Božia vôľa, tak ju prijímam“. Podľa mňa to však nie je správne. Aj ja verím v Ježiša Krista, ale zároveň hovorím toto: „Kristus nám dal svoje učenie a svoju moc aby sme urobili tento svet krajším už počas evanjelizácie“. Nedá sa ohlasovať Krista a nechávať zloduchov, aby ničili ľudstvo.
"Prosím Vás o pomoc za môjho kmotra a jeho kolegov, pretože takto sa naozaj nedá fungovať. Navyše sa kolegyňa vyjadruje rasisticky a denne hovorí v práci, že môj manžel je cigán a že naňho treba Kotlebu. Je to ten najpracovitejší a najpokojnejší človek akého poznám a viem, že takéto pokračovanie by malo zlý dopad na jeho zdravie, má chronický zápal čriev a vysoký tlak krvi. Teraz ho bolieva hlava a samozrejme má problémy s chrbticou. Kolegyňa mu vždy prekazí vyšetrenie u lekára tým, že si zoberie dovolenku na deň, kedy má ísť Michal na vyšetrenie a nemá kto zastupovať. Kolegu,ktorého prepustili minulý týždeň vyhodili preto,vraj prišiel o pol hodiny neskôr. Teraz zostávajúci traja kolegovia pracujú celý týždeň, bez nároku na 48 dňové voľno. To je tiež v rozpore s bezpečnosťou práce, alebo sa mýlim? Vopred Vám srdečne ďakujem za pomoc."
"Dňa 11.1. som zamestnávateľovi poslala advokátom písaný list,v ktorom som mu oznámila,že trvám na ďalšom pracovnom .pomere,nakoľko bol porušený § 64 ZP... Zamestnávateľ po obdržaní listu osobne navštívil advokáta. O čom rokovali netuším.Dnes po telef. som bola pozvaná do advok.kancelárie,kde mi oznámili,že môj zamestnávateľ sa nechce súdiť/samozrejme,že vie,žeby všetko prehral a navrhuje mi dohodu,ale nevýhodnú pre mňa mzdu, ktorú mám mať podľa zákona mi nedal. Mala som veľmi silný pocit, že advokát ma silou mocou chce na návrh dotlačiť a mám sa do konca týždňa ozvať, ako som sa rozhodla. Potrebujem poradiť : ak teda zamestnávateľ netrvá na výpovedi,prečo ju písomné nestiahne a nekomunikuje aj so mnou? Veď určite vie, aký je postup....Nejak mi to nesedí.......ja mu už neverím a cítim podraz, keď sa vrátim po PN. Keď nastúpim po PN do práce ,môže so mnou rozviazať prac.pomer alebo dať výpoveď ? Síce neviem z akého dôvodu, ale aj nato som bola upozornená. A ešte potrebujem vedieť ak aj predsa by robil organizačné zmeny / tentokrát by už určite si dal všetko právne ošetriť / ,môže mi siahnúť na mzdu, čiže znížiť mi ju, keďže po novom by som ju mala mať 796 eur. Prosím Vás ak budete mať čas poraďte mi ako ďalej postupovať. Ja sa nemôžem zbaviť pocitu,že na tu návštevu k advokátovi nešiel sám,že tam bol s veľmi dobrou kamarátkou JUDr. ..a niečo sa deje."
