Slovákom je príslovečne známe, že zlo sa zakráda všade okolo nás, ale aj tak pretrváva v ľuďoch hlboko zakorenená túžba po dobrom a čestnom živote. Na čestný život je potrebná výchova k odvahe a ešte väčšiu odvahu potrebujeme, ak chceme niečo zlé odstrániť.
Ľudia veď, kde to žijete? To, čo si voči Vám dovolí mobér na pracovisku má znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví a za to môže byť odsúdený a Vy máte právo na náhradu škody. Takto by sme mohli na Slovensku rozmýšľať, keby sme žili v krajine s vysokou kultúrnou úrovňou, ako je to v ostatných krajinách Európskej únii. Ale nežijeme.
V mesiaci novembri organizovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky niekoľko podujatí so zameraním na násilie na ženách, násilie na deťoch, na zamestnávanie žien vo vyššom veku, ktorých som sa zúčastnila. Ale ani na jednom z týchto podujatí sa nespomínalo násilie na pracovisku. A preto som poukázala na problematiku násilia na pracovisku s jej povýšením na vládnu agendu.
Monitorovanie pracovísk, kde je podozrenie na výskyt šikany zamestnancov a tzv.nebezpečnú firemnú kultúru pokračuje a dokumentujeme prípady o narušených medziľudských vzťahoch na pracovisku - prejavujúcich sa vo forme šikanovania, mobbingu, bossingu,
Zistené prípady odhaľujú skutočnosti, ktoré svedčia že výskytom mobbingu v dnešnej dobe sa zaviedla realita: Nie je dôležité, čo človek vie a ako vie robiť, ale kto je a koho má za sebou.
„Aj v našej firme je na pracovisku vedúca, ktorá dovolí zamestnancom vychádzať z kancelárie len za účelom použitia WC. Pritom ona chodí po budove klebetiť, je veľmi slabá odborne a žije len z toho, že veľa o veľa veciach a okolnostiach vie. Pritom nikomu vo firme (hoci sa to všeobecne vie) nevadí, že svojich zamestnancov šikanuje, psychicky týra, ženy viac preplačú v práci ako doteraz za celý život. Ale musí to tak zrejme byť. Pretože aj nadriadení kašlú na to, či sú vzťahy na pracovisku dobré alebo zlé. Predstavte si bývalú vedúcu, ktorá sa stala referentkou. To je semenište bossingu z jej strany voči ostatným, pretože stále chce riadiť, hoci je tupá ako poleno, a preto bola aj nakoniec zdegradovaná. Tiež patrila k tým, čo mali manžela niekoho a musela preto byť vedúca. Manžel musel z vysokého postu odísť a hneď sa vymenila aj vedúca. V tomto prípade to bol už najvyšší čas. Teraz sa cíti ukrivdená a všetkých šikovnejších od seba ponižuje..... Ale treba s tým bojovať.“
„Pád komunizmu vlastne spôsobil vznik mobbingu. Pokiaľ komunizmus existoval, museli kapitalisti byť slušní a zhovievaví k pracujúcim. Teraz, keď sa kapitalisti už nemusia ničoho báť, môžu si aj veľa dovoliť. Je to asi pomsta za tie časy, kde kapitalisti museli sekať dobrotu.“
“Moja šéfka na známej slovenskej univerzite ma už rok a pol psychologicky terorizuje, verejne zosmiešňuje, robí všetko za mojím chrbtom, mňa nezavolá na porady, ignoruje ma a skoro nikdy neprideľuje prácu. Psychicky sa to už nedá zniesť, beriem antidepresíva, aby som vládala fungovať. Budem musieť pre toto odísť z pracoviska, ale pokúsim sa súdnou cestou dokázať, ako mi poškodila zdravie - ale bojím sa, že súd sa postaví na stranu zamestnávateľa.”
“Zažila som to aj ja, po nástupe na nové pracovisko mi moja nadriadená dávala prácu, ktorú predo mnou ako nováčik nikto nedostával, doslova ma to zaťažovalo, mala som problémy s bežnou robotou. Vedúca dosiahla svoje, skoro som sa nervovo zrútila a dala som výpoveď. Na tomto bývalom pracovisku takto vyštvala ešte 2 pracovníčky. Bola to aj moja chyba, nevedela som sa dostatočne brániť.”
“Ja som sa bránil, všetko som si zdokumentoval a zažaloval som ich. Teraz čakám už vyše roka na pojednávanie a začínam mať dojem, že niečo smrdí v štáte dánskom…Ale nevzdám to, pretože si myslím, že keď sa takéto veci nebudú riešiť bude sa situácia len zhoršovať. Nechcem aby moje deti pracovali v právnom prostredí novodobého nevoľníctva.”
“Témou mojej diplomovej práce je mobbing, ale ako sa dostávam k ďalším a ďalším informáciám, zisťujem, že bude veľmi ťažké nájsť pracovné prostredie, ktoré by som analyzovala. Nie preto, že by sa mobbing na Slovensku nevyskytoval, ale preto, že to nikto neprizná! Vedúci nepriznajú, že by sa na ich pracovisku niečo také vyskytovalo a zamestnanci nechcú prísť o svoje miesta. Milan, vy ste sa bránili nejakým spôsobom, kým ste ešte boli zamestnaný v tej firme?"
„Tak ako všade inde aj vo firme Váhostav existuje mobbing o akom sa nikomu ani nesnívalo najmä zo strany nášho vedúceho, ktorý je t. č. na Islande a vďaka, ktorému som musel odísť z tejto firmy. Je smutné, že Generálny riaditeľ si ani neoveril či všetko čo o mne narozprával bola aj pravda a je smutné, že verí ostatným ľudom, ktorí sa boja o svoju prácu na stavbe.“
Práve sa v parlamente skončil prvý týždeň rokovania o návrhoch zákonov. Do rozpravy o jednotlivých zákonov sa prihlásilo množstvo rečníkov. Nastavené koleso sa krútilo v zabehnutom rytme. Komu vyhovuje tento stereotyp?
A tak je to aj na pracoviskách, na ktorých sa prejavuje stereotyp myslenia. Mobér vie, že ľudia majú strach, že prídu o prácu. A on môže smelo útočiť.
S odvahou a statočne odhaľujme psychické útoky na pracovisku, a to aj súdnou cestou.
