zásah do jeho osobnostných práv. Ale pekne po poriadku. Veď bojuje a obracia sa na našu justíciu, aby dokázal, že jeho práva boli porušené. Bude jeho výpoveď neplatná? Na ktorej strane sa preukáže spravodlivosť? Boli v tomto prípade porušené ústavné práva? Kto si kedy všímal, ako sa na Slovensku aplikujú zákony, ktoré boli prijaté v parlamente? Na všetky otázky postupne dostaneme odpovede. Ale teraz pekne po poriadku, v pojednávacej miestnosti pred nami sa pomaly odvíja skutkový stav: okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje veľmi významný zásah do existencie pracovného pomeru, pracovný pomer sa tu končí okamžite, a to okamihom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi. Keďže ide o jednostranné skončenie pracovného pomeru, nevyžaduje sa ku skončeniu pracovného pomeru súhlas toho, komu je okamžité skončenie pracovného pomeru adresované. Zamestnávateľ v tomto prípade doručil zamestnancovi okamžité skončenie pracovného pomeru, kde uviedol, že zamestnanec závažne porušil pracovné disciplínu tým, že dňa 23. júla 2015 neospravedlnil svoju neúčasť v práci. Ale pozor! Aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, toto musí dosahovať intenzitu porušovania pracovných povinností závažným spôsobom. Dokazovanie v súdnej sieni pokračuje.
Odkedy sa venujem prípadom akéhosi vyhodenia z práce už teraz je vidieť, že intenzita porušovania pracovných povinností závažným spôsobom v danom prípade mladého muža nebola splnená. Sudca by mohol súdne konanie skončiť. Ale nerobí tak, len si veľmi podrobne opakuje doterajší priebeh konania. Prehŕňa sa v spise a otázky lietajú súdnou sieňou. Krúti hlavou, nie dnes to neukončím, predvolám ešte svedka. V pojednávacej sieni nastal rozruch. Mladý muž protirečí, že svedok nie je potrebný. Aj advokátka vstupuje do konania a prednáša svoju zvedavú otázku:
Kto je tá verejnosť, ktorá tu v pojednávacej miestnosti sedí?
Verejnosť má právo tu byť, konštatuje sudca a na päť minút prerušuje pojednávanie.
Vonku prišla za mnou advokátka.
Kto ste? pýta sa.
Inštitút ochrany ústavných práv, robíme monitoring, dokumentáciu zákonov.
Aha, a to Vás baví ? pýta sa ďalej advokátka.
Áno baví, je to veľmi zaujímavá práca,- vysvetľujem.
Ale vtom už prichádza sudca a pokračuje v pojednávaní už len jeho odročením. Nebudem predbiehať. Sudca sa u nás stal ten, ktorý prináša právo a spravodlivosť našim občanom. Ale aj tu prišlo k vývoju a k mnohým zmenám. Dnes musí každý za svoje práva bojovať. Aj keď sa zdá, že sa svojho práva nedovolá.
Zamestnávateľa nikto netrestá za nemorálne a nehumánne zaobchádzanie so zamestnancami. Zamestnávateľ často doslova konzumuje zamestnancov, prijme zamestnanca na jeden rok a prepustí. Zamestnávateľa absolútne nezaujímajú osudy rodiny zamestnanca. To je humanitárna katastrofa, s ktorou si nevie rady ani vláda, ani Cirkev.
Vychádzame zo súdnej siene a plne si uvedomujeme, Inštitút ochrany ústavných práv sa dostáva do povedomia širokej verejnosti. Práce je tu veľmi veľa. Aj naša mapa, ktorú zverejňujeme, znázorňuje prípady na súdoch. Modré body ukazujú počet obetí, ktoré sa báli a boja podať žalobný návrh.
