ktorú predstavuje štát. Rodíme sa do pasce a náš vonkajší kľúč, clavis externa, chce definovať a neutralizovať vonkajšie časti „klietky“.
Inštitút ochrany ústavných práv sa v poslednom týždni zaoberal novými patologickými vzťahmi v súvislosti s pojmom: psychické násilie na pracoviskách. Ako sa nám v našich registrovaných prípadoch potvrdilo obvyklou príčinou patologického vzťahu je sociálne deformovaná osobnosť, resp. zle vychovaný, alebo psychicky poškodený človek, ktorý nejakým spôsobom (obvykle psychicky) týra inú osobu, často viac osôb. Toto je absolútna väčšina vzťahov medzi ľuďmi – jeden je predátor, kanibal, a ostatní sú obeťami, korisťou, vykorisťovaní (mnohí podriadení sú obvykle obeťami, často nevedome). Týrané osoby (obete) nedokážu zo vzťahu „vycúvať“, preto patologický vzťah najmenej dvoch osôb trvá, hoci je zlý, chorobný. Tyran sám sa nikdy nevzdá, resp. nevycúva zo vzťahu, nie dobrovoľne, on nikdy neuvoľní týranú osobu. Niekedy ani pod hrozbou zákonnej moci. Tyran sa snaží vždy dosiahnuť svoj tyranský cieľ: Duševne konzumovať, deprimovať, deptať, zatlačiť alebo vytlačiť zo zamestnania, vidieť osobu „zlomenú“, „zavrieť osobu“ na psychiatrické oddelenie ak sa nepodarí do väzenia. Pre poškodenú obeť je nemožné zistiť, čo je príčinou zlého vzťahu, a čo je príčinou poškodenia utýranej duše, hoci častokrát sama si povie, že ktosi mu (jej) ublížil a psychicky ho (ju) týra.
Ako sa príčina zlého vzťahu prejavila u poškodenej obeti na inšpektoráte práce?
Na Inštitút ochrany ústavných práv (lebo nikde sa nedovolala pomoci) sa obrátila zamestnankyňa inšpektorátu práce a oznámila, že dňom 30. 4. 2016 sa ruší jej pracovné miesto. A zamestnávateľ jej ponúka inú vhodnú prácu - pracovné miesto štátneho zamestnanca. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby tento postup bol v súlade so Zákonníkom práce. Ale nebol.
Inšpektorát práce ponúkol zamestnankyni inú vhodnú prácu takto:
1. ide o funkciu štátneho zamestnanca, odborného radcu v stálej štátnej službe,
2. ide o dočasnú štátnu službu, ktorá trvá 6 mesiacov to znamená z pohľadu zamestnankyne, ktorá pracuje vo verejnej službe, ide o pracovný pomer na dobu určitú,
3. táto dočasná štátna služba má skúšobnú dobu 3 mesiace to znamená, že pre zamestnankyňu tu nie je ponúknuté po 20 rokov pracovnej činnosti iná vhodná práca na dobu neurčitú. Tu ohrozuje zamestnankyňu skončenie tohto ponúkaného, štátnozamestnaneckého pomeru v priebehu troch mesiacov skúšobnej doby alebo aj na druhý deň po vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.
4. opis činnosti je rovnaký ako mala zamestnankyňa vo verejnej službe, preto týmto nevznikol dôvod , aby bola preradená z verejnej služby do štátnozamestnaneckého pomeru. A tu nie sú podmienky pre inú vhodnú prácu ako to upravuje Zákonník práce.
Vážení, tieto body (1 - 4) nám dokazujú, že iná vhodná práca nemá vecné a priestorové znaky hmotnoprávnej podmienky právneho úkonu skončenia pracovného pomeru, ako to aplikuje Zákonník práce. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca.
Naša zamestnankyňa neprijala takúto ponuku inej vhodnej práce. A čo bolo ďalej? Inšpektorát práce jej pripravil Výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpovedná doba je trojmesačná. A čo bolo ďalej? Zamestnankyňa sa bráni na súde. Sudca otvára pojednávanie. A počúva žalobný návrh. A po ňom zase počúva žalovaného. A na konci nám pojednávanie odročil .... .pán sudca, tak to už poznáme,.... a preto pracujeme na zmene súdneho systému.
Kauza zamestnankyne je scholastickým príkladom mobbingu podľa definícií svetoznámeho nemeckého odborníka profesora Heinza Leymanna.
Na pracovisku našej zamestnankyne neboli pre ňu vytvorené riadne pracovné podmienky a postupne dochádza k vytláčaniu z pracoviska, aplikáciou dvoch právnych úkonov skončenia pracovného pomeru. Ak zamestnankyňa neprijme prvý právny úkon, potom zamestnávateľ pristupuje k ďalšiemu právnemu úkonu, a to k Výpovedi.
V tomto prípade sa preukázalo, že mobbingom sa cielene a vedome, s priamym úmyslom ponižuje ľudská dôstojnosť konkrétnej obete, resp. zamestnanca. Poškodenie aktívnym, trvalým psychickým tlakom má nevyslovený, oficiálne popieraný cieľ – odstrániť obeť z kolektívu. Je to psycho-sociálny útlak v pracovno-právnych vzťahoch zneužitím Lex Iuris, existujúcich zákonov.
Boss vykonával bossing rovnako ako mobbing, ale konal ho sám nadriadený. Nátlak v komunite zamestnancov vykonáva boss – vedúci zamestnanec buď na jednotlivca, alebo aj na skupinu podriadených zamestnancov. Vytvoril neznesiteľné pracovné podmienky psychického teroru.
Z nášho výskumu sme zistili: Ste nežiaducou konkurenciou voči menej pracovitým kolegom? Určite si vás podajú. To je „normálne“, sme predsa na Slovensku.
Toto je hranica páchania sociálneho násilia na pracoviskách – bezprávie. Každý šéf má svoju pozíciu vo svojej absolútnej moci a podľa našich objektívnych zistení na Konferencii, ktorú som organizovala v parlamente v roku 2013 žiaden z patologických bossov nepodlieha kontrole zhora. Pri súčasných podmienkach mobbér neabsolvuje – lebo nemusí – žiadne školenia o ľudských právach, o psychológii právneho a sociálne korektného riadenia. Mobbér nevie, ako sa má správať, nemá etiketu, nemá etický kódex, nevie ani čím je, a ako by sa mohol stať človekom. Agresor, mobbér, boss, stalker si vôbec neuvedomuje zvieraciu kategóriu svojich spôsobov.
V posledných desiatich rokoch vzniklo na Slovensku veľa inštitúcií s názvom a „náplňou činnosti“ tzv. ochrana ľudských práv, ale žiaľ, nemajú ani vedomostnú, ale ani motivačnú kompetenciu na riešenia týchto sociálnych patológií, čo sa nám potvrdzuje pri opakovaných apeláciách našich občanov na všetkých úrovniach.
Ostáva nám iba dúfať v účinnosť vytrvalého pôsobenia na justičnú prax, a čakať, kedy začnú súdy aj na Slovensku rozhodovať o odškodnení obetí mobbingu. V Nemecku prisudzujú hmotnoprávne odškodnenie za mobbing, škodu musí uhradiť páchateľ mobbingu, čím dosiahli výrazné zlepšenie pracovnoprávnych vzťahov.
Kto sa na Slovensku zamyslel čo potrebuje človek k životu?
http://www.mojevideo.sk/video/28746/vizia_pre_slovensko_alebo_vsetko_sa_da_ak_sa_chce.html
