Dňa 6. decembra 2013 pod záštitou podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a predsedu Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Miroslava Lajčáka sa v Bratislave konala Národná konferencia pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv.
Otváracie príhovory boli venované ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a predsedovi Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a po ňom predsedovi Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Diskusiu v prvej časti moderoval Pavol Demeš, člen výkonného výboru Európskeho fondu pre demokraciu. Moja dvihnutá ruka sa stále míňala cieľa. Pán moderátor dával priestor diskutujúcim, len ja som sa k slovu akosi nedostávala.
Ako to už býva na konferenciách, zrazu prišiel coffee break. Hneď nastal rozruch, lebo minister a predseda odchádzali. A tak novinári rýchlo behali, aby mali niečo do redakcie. Všimla som si, že odchodom ministra odišli aj novinári. Urobili si svoju robotu a poďho odniesť rozhovory na spracovanie.
Novinári (aj tak ich tu bolo málo), prišli o veľmi dôležitú časť tejto národnej konferencie. A vôbec vedel o nej národ????????
Chýbali tu poslanci parlamentu, ktorí by sa venovali ľudským právam, chýbali tu odvážni bojovníci za ľudské práva, ktorých je v radoch našich občanov dosť a dosť. Chýbala tu verejná ochrankyňa práv, zástupca Slovenského národného strediska pre ľudské práva, zástupcovia štátnych inštitúcií, ktorí majú v kompetencii ľudské práva a na ktoré by sa mohol a mal občan obrátiť, ak sa porušujú ľudské práva.
Aj ja som o nej vedela len ako stály odberateľ newsletera. Pomaly dvadsať mesiacov pôsobenia v parlamente vidím, že akosi nie je vôľa riešiť ľudské práva. A to o nich už vrabce čvirikajú.
Poďme k druhej časti programu Ľudské práva na Slovensku - otvorený dialóg, ktorá sa niesla v podaní panelistiek: sociologičky Zory Bútorovej, generálnej riaditeľky sekcie právnej a konzulárnej MZVaEZ SR a tajomníčky Rady vlády SR pre ľudské práva , národnostné menšiny a rodovú rovnosť Barbary Illkovej, predsedu Fóra kresťanských inštitúcií, Františka Neupauera, výkonnej riaditeľky Občan, demokracia a zodpovednosť Šarloty Pufflerovej a výkonnej a programovej riaditeľky Nadácie Charty. Zuzany Szatmáryovej,
Nedávam sem zdroje zo všetkých vystúpení - sú už všeobecne známe. Všetky príspevky veľmi kriticky hodnotili dnešnú situáciu v oblasti ľudských práv na Slovensku.
Aká je skutočná situácia v ľudských právach na Slovensku?????
Toto by sa dalo zhrnúť asi takto Ľudské práva máme na to, aby sme si mohli robiť, čo chceme. Máme ich tu, aby slúžili na to, aby si tu jeden mohol robiť čo chce - na úkor druhého.
Ja som na národnej konferencii o ľudských právach dostala priestor na tri minúty. A pre tých, ktorí tam neboli, uvádzam:
Vychádzam z vlastných skúseností Justícia a prokuratúra sú amorálne, nekompetentné a neetické inštitúcie.
A to preto, lebo prokurátori a sudcovia ignorujú zákony, ktoré existujú . Zisťujem to v prebiehajúcich súdnych procesoch, na ktorých právne zastupujem ekonomicky a sociálne slabých občanov, kde si občania nemôžu vymôcť svoje práva , lebo ani prokuratúra ani súdy nerozhodujú v prospech poškodených a slabých občanov. Vyzerá to tak, že sudcovia obhajujú svoje ekonomické práva a v občiansko-právnych procesoch rozhodujú vždy v prospech silných subjektov.
Prax ukazuje, akoby sudcovia a prokurátori boli podplatení silnými subjektami alebo nekompetentní a nepoznajú zákon. V tejto situácii, ktorú som tu načrtla, a ktorú roky riešim nemôže byť ani reči o ľudských právach. Náš štát ľudsko-právnu otázku iba formálne a teoreticky predostiera ale občanom z toho nevyplýva žiaden efekt.
Ak chcete riešiť ľudsko-právne a antidiskriminačné a iné populistické otázky dozrite na to, aby justícia a prokurátori boli hĺbkovo reformovaní, aby sudcovia so záujmom a bez nároku na predimenzované platy vykonávali svoju prácu oduševnene a poctivo. Potenciál predsa máme aj u mladých právnikov, ktorí majú záujem riešiť problémy spoločnosti.
Chýbal mi záver z tejto národnej konferencie, alebo to prebehlo takto:
pán moderátor vyzval k poslednému diskusnému príspevku (i keď by mnohí boli diskutovali aj dlho do večera) a potom "poslal" všetkých na obed.........
