ako s Vami manipulujú. Máme tu množstvo zákonov, a preto nie je potrebné prijímať nové legislatívne opatrenia, ale treba lepšie využívať tie súčasné. Kde a ako môže občan dokázať, že došlo k porušovaniu zákonov v prípade, že mu vzali prácu? Už Európska odborová konfederácia pomenovala násilie na pracovisku ako konflikt, keď je niekto zneužívaný, ohrozovaný alebo napádaný za okolností, ktoré súvisia s výkonom jeho pracovnej činnosti.
Len pripomíname: Inštitút ochrany ústavných práv skúma, ako čeliť psychickému násiliu, a vidíme, ako nám v posledných rokoch pribúda veľké množstvo aktérov, amatérov "údajnej" pomoci občanom, ktorí chcú zarábať na nedostatkoch štátnych orgánov, orgánov verejnej moci, na odborových organizáciách, na zamestnaneckých radách, na zamestnaneckých dôverníkoch, alebo iných združení. Ale tieto ich "údajné" aktivity nie sú založené na stabilných a zodpovedných pilieroch.
Inštitút ochrany ústavných práv dokumentuje, monitoruje situáciu zamestnancov, ktorým brali prácu a ktorí sa v neposlednom rade obrátili svojmu odborovému zástupcovi a predložili problémy o konfliktných situáciách so svojím vedúcim, ktorý ho ponižuje alebo zastrašuje s možnosťou straty zamestnania. V tejto situácii je zamestnanec už vtlačený do obrannej pozície a má strach požadovať priamo u kompetentných zlepšenie svojich pracovných podmienok, za ktorých musí prácu vykonávať.
Inštitút ochrany ústavných práv aj v poslednom týždni monitoroval prípady násilia na pracoviskách, kde postupným vytláčaním z pracoviska došlo ku skončeniu pracovného pomeru. Poďme sa po čase pozrieť do pojednávacej siene. Máme už tretie pojednávanie, ale reálne ide o prvé pojednávanie, na ktorom sa koná. Zamestnanec ešte netuší, že sa stal náplňou práce sudcu a advokátov, aj na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného.
Sudca otvára pojednávanie a po formálnom úvode pristupuje k vypočutiu žalobcu. Žalobca skončil pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny. Ale otázky právneho zástupcu žalovaného nesmerujú k meritu veci. Otázky smerujú k názorom zamestnanca o histórii, o politike, o náboženstve. Otázky právneho zástupcu odhalili pravdu. Vraciame sa v spomienkach do minulosti, keď zamestnancov prenasledovali pre náboženské presvedčenie.
"Pre budúcnosť už nie je vôľa zamestnávateľa, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával." vraví právny zástupca žalovaného. A to tento pracovný spor trvá už dva roky.
Sudkyňa konštatuje, že nie je tu súhlas odborovej organizácie. "Každý zamestnanec, ktorého prepúšťa zamestnávateľ musí tu byť nejaký osobný konflikt, musí tu byť nejaká suita pritakávačov. Ako ste sa bránil"
Žalovaný uvádza, že sa nemá možnosť, ako zamestnať ... aj rodina utrpela.....moja matka z toho........
Áno, ide o poškodenie osobnostných práv. to ste sa ako bránil? preruší ho sudkyňa.
Ale kto a ako sa bude brániť, keď je už od zamestnávateľa poslaný na odstrel. Inštitút ochrany ústavných práv skúma ďalej......Lebo vie, že každý sa môže brániť....na to máme nespočetné množstvo zákonov.....Ale často ani zákony Vám nepomôžu.
Aj tu, v tomto prípade, sa zamestnanec bránil a nielen on sa bránil, ale bránilo sa 42 zamestnancov, ktorým zamestnávateľ bral prácu a napísali na Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny SR, v čase keď tu ešte bola predsedníčkou Erika Jurínová.
A tento výbor odpovedal? Najlepšie je to nechať tak.....nevedeli sa tomu venovať? Asi nevedeli, čo s tým majú robiť ? Alebo nechceli sa tomu venovať? Toto je vyšší princíp.
Máme aj ustanovenie § 74 Zákonníka práce o účasti príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru, platného v čase doručenia výpovede. A toto nemožno vykladať izolovane, ale v nadväznosti na ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce, pretože má za úlohu ochranu zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru.
Aj napriek ustanoveniu zákona sa právna vec zamestnanca, ktorý stratil prácu odročuje ....a do spisu bude treba doložiť ďalšie dokumenty......, ktoré tam už mali byť pred otvorením prvého pojednávania.
Strety rôznych záujmových skupín, ale aj jednotlivcov, vyvolávajú konkurenčný boj. Ich základným cieľom je zníženie hodnoty druhého človeka ohováraním a intrigovaním. Nesú viac alebo menej výrazné prvky psychosociálnych rizík - negatívnych stresorov, v súvislosti s vykonávanou prácou. Ľudský organizmus je síce prispôsobený zvládnutiu krátkodobého vystavenia psychickej tiesni, ale pri zvládaní predĺženého a intenzívneho psychického nátlaku nastávajú problémy......
https://www.mojevideo.sk/video/2ba68/3_medzinarodna_vedecka_konferencia_ioup_tema_v_ktorej_zi.html
https://www.mojevideo.sk/video/2c1b8/moderna_poprava_zamestnancov.html
https://www.mojevideo.sk/video/2be86/povinny_psychicky_teror_na_pracoviskach_.html
https://www.mojevideo.sk/video/2c126/neodbornost_nezodpovednost_nespravodlivost_v_nrsr_.html
Inštitút ochrany ústavných práv: IČO:503 668 74
číslo účtu IBAN : : SK 650 8365000000000020560144
Ak chcete pomôcť , kontakt ioupriesenia@gmail.com
