Slovensko je v rámci Európskej únie „štandardná“ štátna formácia s pestovaným psychickým násilím na pracoviskách ako všade. Ani v takzvaných vyspelých štátoch Európskej únie nie sú garantované práva proti psychickému týraniu na pracoviskách. O tom sme hovorili už na prvej medzinárodnej konferencii v parlamente v roku 2012, ktorú som tam organizovala. Neznamená to, že žiadna pliaga sa v minulosti na pracovisku nenachádzala. Ale v posledných troch desaťročiach začala byť rozoznávaná ako jedna z patologických sociálnych syndrómov na pracoviskách práve preto, lebo sa zdá akoby začínal byť sociálne prijímaný a považovaný za akúsi „normu“. Na rozdiel od nás v zahraničí sa proti tejto "pliage" konajú semináre, občianske a odborné konferencie v organizovaných spoločenstvách, kde si občania odovzdávajú poznatky a skúsenosti. Vznikla celoeurópska sieť boja proti mobbingu vzájomne spolupracujúcich občanov, ktorého sme za Slovensko súčasťou. .
Ako vidíme - teraz pred eurovoľbami - sa všetci kandidáti hrajú s populistickými vyhláseniami a skúšajú "loviť" hlasy voličov, ponúkajú úzkoprsé, vágne a radikálne riešenia ľudsko-právnych otázok. Ale všetci ignorujú podstatu a význam práce – dobrej práce pracovného prostredia, pracovných podmienok na pracovisku, teda pracovnej kultúry na pracoviskách.
Vážení, myslíte, že noví europoslanci budú konečne slúžiť občanom - voličom? Kto zo všetkých kandidátov do europarlamentu podľa vás naozaj myslí na ľudí? Komu naozaj ide o ľudí a komu naopak o teplé miesto europoslanca (12 000 eur)? Ak by tam aj boli takí, ktorí by naozaj čosi chceli riešiť, mám obavu, že aj oni sú a budú „stratení“ natoľko, až sa jednoducho „zaradia do "europarlamentnej svorky“.
Nie je to vina politického systému. Je to vina zvieracích génov a tých europolitikov, ktorí si ich neovládajú, zostávajú nevychovaní a verní akémusi „silnému zverskému móresu“, ktorý mimochodom neskrývane aj obdivujú. POZOR! Slušní občania Slovenska by im to nemali tolerovať, nemali by zostať „v tichosti“.
Podľa nášho výskumu, ktorý Vám pravidelne prinášame aj na medzinárodných konferenciách, sa psychické týranie prejavilo najviac po roku 1989. Mnohí začínali budovať svoje firmy, a následne prepúšťali. Vidíme nezamestnaných prichádzajúcich na úrad práce, ako sa sťažujú na protiprávne konanie v procese prepúšťania, ale nikto im nepomáha. Zamestnávatelia si nekontrolovane upevňovali a upevňujú svoju moc, zotročujú zamestnancov ako svoj majetok, nikto ich nevie zastaviť, nikto im to nevie zakázať. Problémy boli a stále sú jednoduché, až primitívne porušenia zákonov v neprospech slušných ľudí. Začala som ich riešiť vo voľnom čase ako dobrovoľníčka bez odmeny. Dnes už máme na Slovensku veľkú skupinu dobrovoľníkov, ktorí nám pomáhajú a zbierajú podpisy na novú politickú stranu s názvom "Únia štátnej starostlivosti", aby sme hlavne zmenili stereotyp konania a myslenia našich občanov. Všade vidíme stratu sebaúcty a nadbytok agresivity, len riešenia problémov slušných ľudí sa nikto nechytá.
Ani europoslanci. Mali šancu od roku 2004. A nevyužili ju!
Súčasní kandidáti na europoslancov majú svoju predstavu o politike, ktorá je zase vzdialená v nedohľadne od riešenia problémov občanov Európskej únie.
Chybou je aj to, že nikto z občanov sa nezamyslel pred eurovoľbami či europoslanci majú zodpovednosť za svoje hlasovanie. Lebo, ak áno, tak by sa sme tu nemali stále tých istých kandidátov.
Prvé dni v europarlamente sa ponesú zisťovaním o nových europoslancoch „kto, odkiaľ a čo“. Následne im „silní“ zakorenení parlamentní štamgasti čosi sľúbia, niečo ponúknu a už ich majú v hrsti. Odtiaľ to pôjde po celé ich poslanecké obdobie. Kto sa „nenechá chytiť“ ten musí z "kola" von. Lebo aj tak nič nedokáže, sám nič nezmôže. Obvykle sú všetci nejakým spôsobom chytení a poprepletaní svojimi egoistickými záujmami. Tie sú zároveň aj prostriedkom vydierania, ktoré sa preukáže napríklad mailovými správami.
Je teda na mieste otázka: Prečo stále predkladajú novinári občanom, že europoslanec je zástupca Slovenska.
Vážení, študujme históriu Europarlamentu a skutky našich europoslancov. Neunikne nám politická stratégia pred súčasnými eurovoľbami. Matovič nám to ukázal už teraz pred eurovoľbami. Ak by vyhral Škripek, tak za OĽaNO by šiel do europarlamentu iný europoslanec z hnutia OĽaNO. Teda už nie Škripek, Preto sa kandidát na europoslanca Škripek rozhodol vystúpiť z OĽaNO a pridať sa k europoslankyni Záborskej, ktorá zase vystúpila z KDH, lebo nezniesla stratégiu Hlinu (ešte šťastie, že Hlina nekandiduje za europoslanca KDH) ako predsedu KDH. A spolu založili akúsi poltickú stranu. A všetci títo kandidáti miešajú za horúca nálepku akože kresťanskí. A to nie je všetko aj kresťan Štefan Kuffa kandiduje so svojou akože kresťanskou politickou stranou.
Takéto politické hara-kiri je dokonalé vydieranie voličov a malo by byť potrestané. Vydieranie je trestný čin, ale nie v europarlamente, u nás je to patologická „norma“.
Takže v europarlamente je to o tom istom, čím je pokrytá celá naša spoločnosť. História nás poučila, aby sme vykričali doteraz ticho tolerované, „zverstvo v ľudskom konaní“, a prispeli k poľudšteniu spoločnosti - k presadeniu morálky, úcty a lásky k blížnemu.
A ďalší nedostatok našich europoslancov: Chcú byť volení občanmi a od roku 2004, keď sme vstúpili do Európskej únii sa naši europoslanci nestretávali s občanmi, ktorí im už trikrát zabezpečili plat vo výške 12000 eur (okrem toho plat na asistentov vo výške 6 000 eur).
A poďme ďalej ani v europarlamente nevidím žiadnu humánnu spoločnosť. Zatiaľ europarlament slúži len politickému "krasorečneniu" jednotlivcov, o ktoré občan už nemá záujem. Potrebujeme v celej Európskej únii novú politiku a politikov nového typu. Doba samozvaných „vodcov“, čo sa správajú ako „silní samci“ a MAJÚ LEN SVOJE EGO A PREZENTUJÚ SA pred každými voľbami už skončila.
Kto sa neovláda v politike, je ako zviera. Aj celá Európska únia potrebuje riešenia a nie rétoriku. Rétorika na chvíľu zaujme svojou šírkou a objemom, ale potom zostáva prázdnota.
Aj súčasní kandidáti do europarlamentu sú rétoricky zdatní „samci“. Žiaľ, náš občan to má a bude mať veľmi ťažké, ak chce pomocou nich niečo vyriešiť.
Dajme si otázku: Je možné, aby sa euroobčan obrátil na europoslancov? Skúmali sme prácu europoslanca a našli sme kanceláriu europoslanca Škripeka na Palisádoch v Bratislave. Hľadali sme ho a chceli požiadať o pomoc pre občanov. Už sme tam chodili ako na "klavír". Ale priestory boli stále zamknuté. Chodia sem aspoň ich asistenti? spýtali sme sa susedov. Nevideli sme a nevieme, kedy sem prídu - bola odpoveď. Nevideli sme na dverách ani úradné hodiny. Vari má slovenský občan hľadať europoslanca v Bruseli? Vivat slovenskí europoslanci!
Z našej bohatej pošty na záver názor jedného z Vás - občanov:
"V spoločnosti vládne strach, no ako to vnímam je tu obrovská nevedomosť. Ku nákupu v potravinách si kúpia "intelektuálne" čítanie v Novom čase, počúvajú správy, dajú sa manipulovať, ako ovce. O tom, čo sa skutočne deje nemajú ani potuchy. Ja už radšej veľa nerozprávam, lebo ak niečo poviem, čo sa v médiách nedozvedia pozerajú na mňa ako na idiota. Ja som nikdy nemyslela, že to prežité ma tak poznamená. Doma mi povedia vymaž to z hlavy, och, keby sa to dalo. Cítim a pozorujem na sebe, že to nie som ja. Kvalita života je veľmi poškodená. Najlepšie sa dá rozprávať s takými ľuďmi, čo to zažili. Psychopati sa šplhajú na vedúce miesta, len v našom parlamente koľko ich je a ten krikľúň Matovič, to je des, vrieska, keď mu to vyhovuje a odpútava od iného. No nič dobré nás nečaká. Dosť je tých, čo nechodia voliť a mi jeden povedal nech chodia, nech háďžu papieriky aj tak to zmanipulujú. Ľuďom dali chlieb a hry ako starí Rimania, tak sú pri válovoch a médiá im vymývajú mozgy."
Ďakujeme Vám, ktorí ste porozumeli a chcete nám pomôcť zmeniť život každého občana a píšete na môj mail alebo na ioupriesenia@gmail.com
