Spýtala som sa pani ministerky zdravotníctva SR na hodine otázok. A aká bola odpoveď? Nemáme žiadne informácie o zdravotných problémoch našich občanov, ktorí pracujú na pracoviskách.
A prečo by to mali vedieť na ministerstve zdravotníctva?
Veď tam riešia iné problémy. Kto vie, čo by tam robili, ak by dostávali denne takéto správy:
"Môj boj proti mobbingu som prehral, nezvládol som to, ešte som práceneschopný. Dostávam nemocenské dávky, ale neviem, čo ďalej. Mám 57 rokov a môj syn chce študovať a ja mu neviem pomôcť. Pomaly nemáme na nájomné a nemôžem sa ani súdiť. Advokáti sú drahí a nikdy neboli obeťami mobbingu."
Nemocenské dávky sú posledná záchrana obete mobbingu. Idú zo štátneho rozpočtu. Ale je to gazda tento náš štát na čele s jeho vládou? V nasledujúcich desaťročiach sa všetky členské štáty EÚ stretnú s prudkým nárastom podielu starších ľudí na celkovom objeme obyvateľstva a podstatným úbytkom podielu mladých ľudí a ľudí v produktívnom veku. Zatiaľ čo dosahovanie vyššieho veku sa považuje za všeobecný výdobytok európskych spoločností, starnutie obyvateľstva predstavuje významnú výzvu pre ich hospodárstva a systémy sociálneho zabezpečenia. Kde sa len pozrieme, všade na pracovisku nájdeme stárnúcu obeť, ktorá v boji proti mobbingu zvýši počet práceneschopných. Aj na Slovensku by sme sa mali zobudiť a pozrieť sa na to naše gazdovanie.