a prinášam jeho posolstvo: http://axon.blog.pravda.sk/2015/12/04/prezident-putin-posolstvo-federalnemu-zhromazdeniu/
A aké posolstvo nám prináša život občanov našej krajiny? V poslednom období si naši občania uvedomujú život v bezprávnom štáte, svedčia o tom sústavne sa množiace mediálne útoky na súdy. Justícia je premnožená chorobami, nevie reagovať na problémy na pracoviskách, kde zdola nahor funguje otrokárske bezprávie a zároveň zhora nadol sa môže úplne všetko - horšie ako v otrokárstve. V archíve mojej poslaneckej práce som počas volebného obdobia nazbierala register prehreškov na pracoviskách, a zároveň registrujem prehrešky sudcov, ktoré zostávajú ignorované - najmä procesné chyby vo vedení súdneho procesu.
Rovnako evidujem aj procesné chyby v zaisťovaní dôkazov proti mobbérom a bossom, ktorí utláčajú zamestnancov. Toto bezprávie mnohých slušných ľudí dostalo na dlažbu ulice. Súdne spory ukazujú, že sudcovia nemajú skúsenosti s problematikou útlaku, s ponižovaním a zneužívaním práce. Sudcovia nevedia definovať psychický teror a zneužívanie zákonov na útlak niektorými zamestnávateľmi. Tento druh správania škodí ľuďom, sociálnemu prostrediu a ohrozuje sociálnu stabilitu vzťahov v zamestnaní.
Rozšírila som počet podaných žalôb o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V súčasnom stave ideového nastavenia súdnych procesov je veľká chyba. Súdy analyzujú len vecnú stránku podaní a vôbec sa nevenujú procesným nedostatkom v aplikácii paragrafov na skončenia pracovného pomeru. Napríklad pri organizačných zmenách je problematika riešená iba skúmaním "dôvodov skončenia pracovného pomeru" a procesná chyba je ignorovaná. Toto nastavenie je choré a vyžaduje si rázne usmernenie zo strany kompetentných orgánov, aby si sudcovia zaradili do programu pojednávania aj prieskum správnosti procesu skončenia pracovného pomeru. Inak bude stav bezprávia trvať naďalej, lebo je to klasifikovateľné de jure typické zneužitie ustanovení Zákonníka práce, kedy zamestnávateľ, aby sa zbavil obete, aplikuje príslušné ustanovenia, vytvorí psychický teror na pracovisku.
Počas volebného obdobia som oslovila Združenie sudcov Slovenska, aby som túto skutočnosť dostala do povedomia sudcov. Mala som záujem spolupracovať so všetkými sudcami dobrej vôle na odstránení bezprávia zo súdnych siení. Ide o bezprávie, ktoré si často ani sudcovia neuvedomujú, ale doba si žiada, aby si vedomosti rozšírili o moje skúsenosti zbierané nielen na Slovensku, ale v celej EÚ.
Rovnako som oslovila ministra spravodlivosti: Bezprávie mnohých slušných ľudí dostalo na dlažbu ulice. Je pravda, že občania sa bránia podaniami na súdy, ale neúspešne. Aj ja zastupujem obete násilia na pracovisku v súdnych sporoch a zbieram register prehreškov v súdnictve. Súdne spory ukazujú nedostatky, že naši sudcovia nemajú skúsenosti s podaniami pre ponižovanie a pre zneužívanie práce. Sudcovia, ale ani advokáti a prokurátori už vôbec si nevedia poradiť so zneužívaním zákonov zo strany zamestnávateľov. Tento druh útlaku škodí ľuďom, sociálnemu prostrediu a ohrozuje stabilitu zamestnania.
Moje skúsenosti predznamenávajú, že bude rásť počet prípadov predložení žalôb o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V súčasnom stave nastavenia ideí pojednávaní, súdy analyzujú prípady iba z vecnej stránky a nevenujú sa procesným nedostatkom. Ignorujú aplikácie paragrafov vymedzujúce proces skončenia pracovného pomeru. Pri organizačných zmenách riešia problematiku formou dôvodov skončenia pracovného pomeru.
Tento trubicový pohľad ako cez rúrku vidí iba malý kruhový výsek z celého problému je chorý a zlý. Dochádza k zneužívaniu ustanovení Zákonníka práce. Zamestnávateľ, aby sa zbavil obete, aplikuje príslušné ustanovenia a jeho cieľ je tvorba psychického teroru na pracovisku. On chce, aby obeť odišla alebo skončila ako práceneschopná osoba. Zatiaľ nikto nepovedal, ako na to. Moje skúsenosti som zhrnula do stručných návrhov. ktoré mohli pomôcť urobiť rázny krok k zlepšeniu situácie vo vymožiteľnosti práva a podala som ich v rámci interpelácie pánu ministrovi. Je to zverejnené na www.nrsr.sk časť interpelácie. Pravdupovediac takéto interpelácie som posielala počas volebného obdobia, ale odpovede, kde by akceptovali moje návrhy neprichádzali.
Občania potrebujú informácie, aké je zákulisie parlamentu. Práve teraz pred novými voľbami do parlamentu, kam si zase budú posielať svojich poslancov.
Ani jeden poslanec nič nevyrieši, ak predkladá interpeláciu. Ani hodina otázok, ktorou poslanec osloví toho, ktorého ministra neprinesie pomoc pre občanov. Občan zbytočne platí celú mašinériu moci skrytú v zákonodarnom orgáne. Moje praktické skúsenosti z parlamentu ukazujú: Ak sa nájde poslanec, ktorý chce v parlamente pomôcť občanom, je to hlas volajúceho na púšti. Ostáva stratený ako ihla v kope sena.
Občania, zobuďte sa! Pozor! Politické sľuby zase prichádzajú. Ohrozujú životy občanov našej krajiny. Dávam otázku: Ktorý poslanec parlamentu pomohol občanom riešiť psychický teror na pracoviskách, zlú finančnú situáciu rodiny? Alebo ktorý poslanec pomohol zvýšiť kompetencie úradom práce, inšpektorátom práce? Ktorý poslanec zistil, aké má kompetencie Verejný ochranca práv, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva? Pomáhajú občanom Centrá právnej pomoci? Prečo sa nedá riešiť zlá firemná kultúra na pracoviskách škôl pomocou našich zriaďovateľov? Napríklad pomocou vedúceho odboru školstva vo Vrábľoch, pomocou primátora V Bánovciach nad Bebravou, v Komárne, V Humennom, V Podbrezovej, v Bratislave, v Poprade, v Prešove, v Košiciach....Je čas zviditeľniť násilie páchané na občanoch. Nebojte sa !
