Hneď prvá moja otázka na Hodine otázok položená ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky bola vyžrebovaná do poradia, prednesená a zodpovedaná. Aj vďaka tomu, že poslanci, ktorí otázky položili, nečakali trpezlivo v rokovacej sále, ale niekde mimo nej. Je potom logické, že pri takejto neúčasti poslanca postupuje do poradia otázka ďalšieho poslanca. Hodina nie je až taká dlhá doba.
Odpoveď, ktorá mi na moju otázku prišla, v podaní pána ministra, bola len prednáška legislatívnych možností tohto štátu, ako sa môže zamestnanec brániť proti psychickému nátlaku zamestnávateľa, ktorý ho vytláča z pracoviska.
Ale pre mňa nič nové. To som si už dávno preskúmala. A koniec-koncov posúvať veci na súd, to je u nás dobrým zvykom, ale tu to nemá význam.
Preto sa nečudujem občanom, ktorí sú vystavení násiliu na pracovisku, že svoju situáciu neriešia. Veď kým by sa súdy rozhýbali, to by už skončili na psychiatrickom oddelení.
Oceňujem, že pán minister si všimol existenciu nášho Občianskeho združenia Práca a vzťahy a v závere svojho vystúpenia nám ponúkol spoluprácu. V tom, že sa chystá zvýšiť kompetenciu inšpektorátov práce, to je len slabou náplasťou.
Treba si uvedomiť, že problém psychického násilia je pozostatkom postkomunistickej doby, keď sa tu zlo človeku vnucuje. Zlo je ako pasca a mnohí sa do nej dobrovoľne chytia. Nezaoberajú sa skutočne potrebnými vecami. Sú manipulovaní médiami, sú klamaní a pritom si ani neuvedomujú, že tento systém ich extrémne obmedzuje, ničí.
Prečo nedajú zamestnanci výpoveď? Lebo treba zarábať. Radšej trpia zlo od kariéristov a sociopatov, ktorých má táto spoločnosť dosť.
"Podhubie mobbingu je rozšírené široko ďaleko a tiež veľmi hlboko a vysoko. Neviditeľným spôsobom zožiera spoločnosť zvnútra ako zhubná choroba, pripomína mi to roztrusenú sklerózu. A najhoršie na tom je, že už sa to stáva normálnym.
Pracovné agentúry a zamestnávatelia verejne píšu do pracovných ponúk, že je potrebné počítať so stresom v práci a s prácou pod neustálym tlakom. Čiže nenormálne sa pomaly stáva pravidlom, ba až zákonom. Boj s týmto nepriateľom bude dlhodobý a ťažký ako s talianskou mafiou.
Neviem, či niekto niekedy docení Vaše zásluhy a prínos v tomto boji. A už vobec asi neocení aspoň morálne, keď už nie finančne. Ale žijeme na Slovensku.
Ja som si uz v beznádeji myslel, že tieto nenormálne zaležiitosti nikoho kompetentného na Slovensku netrápia."
