Tento týždeň naše OZ Práca a vzťahy zastupovalo občana-voliča, ktorý prešiel "tvrdým"mobbingom. Na začiatku pojednávania sa sudkyňa obrátila na odporcu a spýtala sa:
Doriešili sme, že podľa zákona o vysokých školách ste právnická osoba a je možné, aby voči Vám bola podaná žaloba. Mladý právnik na strane odporcu, práve "vyliahnutý" zo školy, nachápavo hľadí a v prvom momente neraguje.
Sudkyňa sa obrátila na žalobcu a spýtala sa:. Dostali ste prvý list, ktorým sa odporca snažil zamietnúť žalobu? Nie, odpovedá žalobca, žiadny list nám súd neposlal.
Sudkyňa podáva žalobcovi list. Žalobca sa priamo na pojednávaní oboznamuje, že "vyliahnutý právnik" pochybil pri aplikácii pôsobnosti školy ako právnickej osoby, proti ktorej, ako sa domnieva, nevedú sa súdne spory.
Zaujímavé, "veľmi skoro" nás informuje ako žalobcov, a to priamo na súde v pojednávacej miestnosti pred "otvorením" pojednávania. Pred jeho začiatkom si sudca a "vyliahnutý" právnik zastupujúci odporcu, konzultovali právnu subjektivitu školy. Ale neuspel. Škola je právnická osoba, a to si "vyliahnutý" právnik nenaštudoval. Ešte mu nemohli vyprchať vedomosti z hlavy a už takáto chyba.
Ale poďme ďalej. Ako sa nám zákony vykladajú v praxi?????
Po prvom liste odporca predložil súdu ďalší list, v ktorom tvrdí, že rozhodnutia, ktorými sa rozhoduje o pridelených mzdových, resp finančných prostriedkoch školy ako o verejných prostriedkoch štátu prideľovaných zo štátneho rozpočtu, nie sú povinnosťou školy ich zverejňovať.
Sudkyňa sa obrátila na žalobcu a vyzvala ho, aby predniesol žalobu. Škola nezverejnila rozhodnutie o zrušení miesta, ktorým ušetrí mzdové prostriedky, resp. finančné prostriedky školy. Nakoľko ide o prostriedky štátu mal tak vykonať podľa zákona a podľa príkazu rektora. Prečo svoj nedostatok napravil až po podaní žaloby žalobcom? A následne tu vzniká otázka, prečo dal rozhodnutie osvedčiť u notára? Týmto úkonom povýšil rozhodnutie na verejnú listinu.
Keď sa na výklad zákona opýtate desiatich právnikov, dostanete minimálne desať právnych názorov. Nikto sa vám však nezaručí, že práve jeho názor je ten správny. Keď sa tomu nedá vyhnúť, vyberiete si napokon jedno konkrétne riešenie vášho problému a v duchu sa modlíte, aby sa ten výber ukázal ako správny.
A pri posudzovaní právneho predpisu na súde. Ako sudkyňa rozhodne?
Základná idea verejnej kontroly nad používaním štátnych prostriedkov mi pripadá rozumná. Ale technicky bola do istej miery nedopracovaná. Neexistuje inštitúcia, ktorá by sa venovala záväznému výkladu zákonov. Niektorí pracovníci úradu dokážu poňať informácie zákonom dané a prispôsobiť si ich tak, aby im, čo najjednoduchšie pasovali. A to je práve ten problém. Prečo vždy len to zverejňovať, čo stanovuje zákon. Veď to je len krajné minimum, aby už konečne ľudia vedeli ako sa narába s ich peniazmi. A úrady vždy hľadajú tú cestu, ako sa to nedá. Je jasné, že čím viac zverejňovania, o to menej rozkrádania a tunelovania.
S každým miestom, ktorým disponuje zamestnávateľ, má vedieť aj verejnosť a na to sme zabudli alebo chceli zabudnúť.
Dnes už musíme ísť ďalej a dokázať verejnosti, ako je to s hospodárením pracovných miest, kto s nimi disponuje a kto rozhoduje? Je to o peniazoch občanov - voličov.
