Iné sú prípady zamestnancov, keď Vám zamestnávateľ "dýcha" na chrbát a sústavne prikazuje odísť z pracoviska. Spomínam si na Vianoce roku 2011.
"Pár dní pred Vianocami som mala absolvovať vyšetrenie, či mám ísť do invalidného dôchodku. Asi to bude lepšie," myslela som si, "ako každý deň zažívať hrôzostrašné scény mojej šéfky, či som si už našla prácu."
Na druhej strane telefónu sa ozval hlas mojej psychiatričky.
“Ako to, že nie ste v práci? Ja som Vám predsa povedala, aby ste sa dala vypísať.”
"Teraz pred Vianocami mám nastúpiť?" Vedela som, že ma na pracovisku čaká výpoveď. Preto som musela svoju situáciu riešiť. Položila som slúchadlo a rozhodla sa zmeniť psychiatra. Našla som ho v Karlovej Vsi, ochotne ma prijal. Hneď v úvodnom vyšetrení mi nový psychiater povedal: "Nehrajte sa tu na Spasiteľa, Vy to tu nezmeníte. Takto je to v tomto štáte nastavené a Vy to nedokážete zmeniť." A ešte doplnil: "Môžem Vás tu držať len mesiac a potom......potom sa musíte vrátiť na pracovisko."
V tej chvíli mi to stačilo. Vôbec som nemyslela na to, čo bude o mesiac. Hlavne, že mám posunutú práceneschopnosť od lekára.
Ako si mám pomôcť v tejto situácii? Zdalo sa mi, že tu nikto nie je ohrozený tak ako ja. Ľudia chodili po uliciach, mládež sa zabávala, média písali rôzne tragédie a život išiel ďalej. Chcela som aj ja vykričať celému svetu, aká neprávosť sa tu na mne pácha. A páchateľom je moja šéfka. Ale ako jej to mám dokázať? Ona má za sebou predsedu úradu, a to je ako keby mala za sebou celú vládnúcu moc politickej strany SMER. Nevzdávala som sa a hľadala som pomoc.
Na druhý deň mi volala poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Erika Jurínová, aby som prišla do parlamentu. Považovala som to za česť. Stretla som sa s ňou v roku 2011 už druhýkrát a ona mi v osobnom rozhovore navrhla, či nechcem prijať ponuku na kandidátnu listinu politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Nevidela som v tom čase iné riešenie, ako sa zachrániť pred sústavnými útokmi zo strany mojej šéfky, aby som odišla z pracoviska. A bol to pekný vianočný darček. Jurínová mi oznámila, že mám trináste miesto na kandidátnej listine. "Trinásť pán Boh pri nás." reagovala som.
Prešli Vianoce a prišiel Nový rok 2012. Stále som bola práceneschopná. Dňa 12. marca 2012 sa mali konať voľby. Máme 21 dní na predvolebnú kampaň, oznámili mi zo štábu OĽaNO. Tento čas musím riadne využiť na kampaň, uvedomila som si. Predsa len je to nejaká príležitosť.
Musela som sa dať vypísať do práce. Zašla som na nezávislý štátny úrad. Keď som prechádzala vstupnými dverami, vrátnik ma z diaľky vítal: "To ste Vy, počkajte, mám Vás sledovať, každý vstup do budovy a z budovy. Mám príkaz sledovať aj iných." akoby na ospravedlnenie dokončil.
" Už ma to tu vôbec neprekvapuje." reagujem. "Tento úrad je obrovská mašinéria zla. Chce likvidovať každého, kto sa mu postaví do cesty." Vrátnik mi otvára bezpečnostný systém a ja vchádzam do útrob známej budovy stále sledovaná očami vrátnika.
Konečne sa mu strácam z jeho pohľadu, moje kroky smerujú do podateľne. Známy a milý hlas kolegyne mi po zvítaní oznamuje: "Čakajú Ťa na osobnom úrade." Prekvapene na ňu pozriem. “Mám taký pokyn, aby som Ti to oznámila."
Na osobnom úrade ma privíta ďalšia kolegyňa: „Sadnite si.“
Podávam jej ukončenie mojej práceneschopnosti. Kolegyňa mi veľmi úradne vysvetľuje, že mám ešte jeden deň dovolenky a pýta sa, kedy si ho chcem vybrať.
"Mám predsa pracovné voľno."
"Áno, ale neplatené, tak si môžete vybrať dovolenku, kedy chcete deň dovolenky? Zajtra?"
"Zajtra" odpovedám.
A chystám sa odísť.
"Počkajte, ešte mi toto podpíšte, máte výpoveď, Vaše miesto sa ruší."
Bum, bum,....... je to ako blesk z jasného neba. Takto sa dávajú výpovede štátnym úradníkom? prebleslo mi mysľou.
"A kto o tom rozhodol?" pýtam sa.
„Pán predseda úradu.“
?????? "
"Tak toto Vám nepodpíšem." - reagujem.
"Pôjdeme na právne a tam to podpíšete."
"Vari je to vyhrážanie? Viete, ako máte postupovať. Tak postupujte." - odchádzam z kancelárie osobného úradu.
Dolu ma už čaká vrátnik a sleduje každý môj krok, či opúšťam budovu tohto nezávislého štátneho úradu, kde mi práve predložili výpoveď. Niečo si zapisuje do notesa.
Aj tento nezávislý štátny úrad nám priniesol vývoj po nežnej revolúcie. Slúži tento nezávislý úrad pre potreby občanom? Ktorý občan vie, čo vlastne tento nezávislý štátny úrad vykonáva?
Mala som nepríjemný pocit, že mi zase pošlú domov ďalšiu v poradí už druhú výpoveď. Hneď, ako som prišla domov, napísala som žiadosť o poskytnutie pracovného voľna na volebnú kampaň. Vôbec som nevedela, čo bude ďalej. Čím viac sa blížili voľby, tým som rýchlejšie roznášala môj volebný program "Politika s ľudskou tvárou" do poštových schránok.
Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti ma informovali, že môžem volebný program zviditeľniť aj cez noviny, ktoré patrili lídrovi Igorovi Matovičovi. Písala som aj tam. Ale nikdy mi žiaden článok v týchto novinách nevyšiel. Rovnako sa v novinách nezviditeľnil môj volebný program. Aj som dostala pochvalu od zberateľky blogov. Ubezpečila, ma, že sa postará, aby moje príspevky zverejnili. A stále nič nezverejnili. Aj marketingového vodcu OĽaNa som oslovila a požiadala o pomoc. Nič mi nezverejňovali. Len mi to sľubovali.
A prišiel deň volieb 12. marec 2012. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi v noci volal bývalý kolega, že som zvolená do parlamentu. Nemohla som tomu uveriť...to snáď nemôže byť pravda. Ale áno je! Pomaly začínalo svitať a ja som videla na monitore výsledky zvolených poslancov do parlamentu.
Občania Slovenska ukázali svoju podporu sociálno-solidárnej vláde, ale silným a temným hlasom vyjadrili aj túžbu mať sociálno-právny štát. Ukázali svoju túžbu po riešení sociálno-právnych otázok v ľudských intenciách spravodlivosti. Čaká ma tvrdá práca. Občania Slovenska žiadajú právny štát s ľudskou, ale najmä etickou, a predovšetkým spravodlivou tvárou. Dôkazom toho sa stala moja prítomnosť v parlamente, – čo ma síce neteší, ale zaväzuje, stala som sa dôkazom uvedenej túžby občanov SR, lebo v mojom individuálnom volebnom programe bola riešená otázka sociálno-právnych istôt. ...." potiaľ spomienky na vianoce roku 2011.
A dnes. Dňa 23. júna 2016 sme zaregistrovali na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky Inštitút ochrany ústavných práv s cieľom analyzovať, monitorovať a dokumentovať pracovno - právnu legislatívu u zamestnávateľov za účelom naplnenia ústavných práv. Inštitút ochrany ústavných práv je dobrovoľný, neziskový a nezávislý inštitút na iných subjektoch, nemá politický ani zárobkový charakter. V ďalšej časti prinesiem správu o našej činnosti.
