Riaditeľ mi povedal, že už nemám nič robiť, len odovzdávať moju agendu.
Ale kolegyňa, ktorá riaditeľa občas zastupuje, mi dala na spracovanie novú úlohu, ústne ma požiadala. K tomu som si musela naštudovať rozsiahlu problematiku, spracovala som im to. Riaditeľ s tým pôjde zajtra na ministerstvo, aby zdôvodnil, prečo potrebuje zvýšiť sumu pridelenú zo štátneho rozpočtu.
Potom mi tá istá kolegyňa povedala, že mám jej napísať, čo som robila minulý mesiac. Ona predsa vie, čo som doteraz robievala, vždy mi písomne posielali zadanie úlohy.
Teraz zmenili štýl, aby neboli dokazy, telefonovali mi.
Tvária sa, akoby som nikdy nič nerobila. A správajú sa, akoby som tu bola zlodej a niečo tu ukradla....
Ja mám dôkazy - maily, čo som posielala vypracované úlohy. Ale o chvíľu nebudem mať už prístup k môjmu pracovnému počítaču.
Riaditeľ mi ústne povedal, že výšku mojich posledných prémii považuje za adekvátnu preto, že som vo výpovednej dobe, málo robím a že robotu postupne presúvajú na kolegyne, ktoré mojimi prémiami motivujú.
Mám prémiové poriadky so všetkými zmenami za tie roky, mailovú komunikáciu, dokazy o dobre spracovaných ulohách? Je toho dosť. bola som tu jedenásť rokov a s riaditeľom som vždy dobre vychádzala. Tak neviem, prečo práve ja???
PC mi bez predchádzajucej výzvy za mojej neprítomnosti vzal a presunul do inej kancelárie.
Žiadosť o priznanie prémii, som dala na vedomie aj na oddelenie ľudských zdrojov. Ale márne. Zatiaľ som nedostala pisomnú odpoveď, iba ústnu, kde sa ma riaditeľ pokúšal zastrašiť a pôsobiť na moje city, aký on bol ku mne dobrý......Chcem sa brániť, ale ako, čakám na Tvoje rady.
A doplnenie: Ešte Ti musím napísať, že včera mal pohreb jeden náš kolega, bol tiež dlhší čas mobbovaný, posledný polrok začal mať z toho zdravotné problémy a už sa tu neukázal. Bola som mu na pohrebe a predstav si, náš riaditeľ mu kúpil veniec. To mi ani neuveríš. Veniec položili na truhlu rovno, a zrazu počas pohrebných obradov veniec spadol. Ale som si istá, že bol dobre umiestnený."
Je to príbeh akoby z dnešných dní. Na niektorých pracoviskách nemáme čo robiť? To je, ale zábava. Dospelí ľudia. Nájdeme si obeť a ostatní majú v náplni ju zničiť. A to všetko po nežnej revolúcii.
Len ako je možné, že nikto to nevidel? A ani nechcel. Takto sa strácajú peniaze zo štátneho rozpočtu.
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej Kandidátky ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
