Dnes si nám zase prinieslo správu č.1. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR v uplynulom mesiaci bolo na úradoch práce evidovaných celkovo 408.874 uchádzačov o zamestnanie.
Ich počet v porovnaní s decembrom minulého roka vzrástol o 7520. Ak by sa miera nezamestnanosti počítala z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, dosiahla by 15,13 percenta a oproti decembru 2011 tak stúpla o 0,14 percentuálneho bodu.
Vôbec ma neprekvapuje, že každá politická strana sa pred voľbami chytá najviac riešenia problému nezamestnaných. V minulosti to bola hanba byť nezamestnaný. Ale dnes, radšej zamestnanec odíde z pracoviska skôr, ako aby sa stal štvanou zverou v rukách zamestnávateľa.
Aj správy o našich zamestnávateľoch by pre Teba, milé komerčné médium, boli výhodou a získalo by si na svojej sledovanosti, či počúvanosti.
Veď mnohí občania si radi vypočujú informáciu, že ten-ktorý zamestnávateľ sa chodí do práce vyštvať. Alebo trpí komplexom menejcennosti, prípadne má problémy doma v rodine, s manželom, či s manželkou. A potom v práci je jeho náplňou vyrábať nezamestnaných. Myslíš, že takáto štatistika nikoho nezaujíma?
Manažéri produkujú pracovné miesta, prijímajú zamestnancov a prepúšťajú zamestnancov. A stále dokola, dokola....Milé komerčné médium, dnes mi prišla správa o mobbingu voči svojej zamestnankyni týmito formami:
- vstup na pracovisko bez odborného školenia,
- bola nútená pracovať na strojovom zariadení bez potrebnej licencie,
- slovné vyhrážky, hrozby z prepúšťania,
- prisudzovanie zodpovednosti za chyby druhých,
- falošné obvinenia a klamstvá,
- protirečivé a nezmyselné príkazy.
- zámerné sledovanie pri práci a snaha nájsť chybu,
- priraďovanie úloh, ktoré neboli v jej kompetencii,
- slovné napádanie zo strany nadriadeného a zo strany zamestnancov,
- zosmiešnenie,
- vylúčenie z kolektívu,
ktoré viedli k jej trvalej invalidite.
Rovnako ako sa zo zamestnávateľov postupne stávali "mocipáni", ktorí sedia na svojich stoličkách a vládna moc ich ochraňovala zákonmi, rovnako sa tu nikto nepostavil na stranu tých zamestnancov, ktorí sa stali obeťami psychického teroru zamestnávateľa.
Preto potrebujeme nové zákony na ochranu trpiacich. Preto kandidujem.
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej kandidatúry ako nezávislej na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
