Tiež som dostala odpoveď na moju interpeláciu pre ministerku zdravotníctva SR vo veci problematiky mobbingu a mobbingového syndrómu, ktorá je k dispozícii na www.nrsr.sk, časť interpelácie. Táto odpoveď nás posúva k nevyhnutnej osvete tohto celospoločenského problému, ktorý sa vyskytuje na pracoviskách v celej Európskej únii.
Podľa množstva prípadov a nevynímajúc ani tie, ktoré sme zaevidovali posledný týždeň, táto možnosť je len veľmi formálna. Zamestnávateľ má na odpoveď 30 až 60 dňovú lehotu. Táto lehota len umožňuje páchať násilie a psychickú likvidáciu obete.
„Môj zamestnávateľ sa ma už viac ako 8 mesiacov chce zbaviť. Prijal novú kolegyňu, ktorú som mala zaučiť. Chcel prostredníctvom nej poukázať, že ja som neschopná.
Ale mladšia kolegyňa nezvládla tlak, ktorý na ňu nasadili nadriadení tým, že jej dali prácu v dvoch odlišných odvetviach skúmania. Povedala vedúcej oddelenia, že to sa tak nedá stíhať. Bola taká unavená, že si zobrala dovolenku.
Vedúca jej povedala, že to bolo nariadené riaditeľkou odboru len na istý čas, kým ma nezlikviduje. Ak sa do toho nepustíme, hrozí zrušenie nášho odvetvia. Skoro som odpadla, keď som to počula, odvetvie, ktoré ročne vyprodukuje oveľa viac práce ako iné odvetvia na úrade a oni nás majú zrušiť.“
A tu už sa ukazuje, ako to funguje v praxi. Pán zamestnávateľ sa chystá zrušiť pracovné miesto obete mobbingu.
V porovnaní s vyspelými krajinami Európskej únie, kde sa snažia prebudiť domáci trh, na Slovensku sa prepadáme do čoraz väčšieho ožobračovania vlastného národa. Prešli sme na model novodobého otrokárstva a vykorisťovania. V mnohých preskúmaných prípadoch protiprávnosť úkonov nevznikla takzvaným porušením právnej povinnosti plynúcej z pracovnoprávneho vzťahu, ale vznikla a stále vzniká výkonom práva takým spôsobom, ktorý deformuje, deklinuje pôvodný výklad zákona, a sám zákon túto deklináciu nezakazuje. Neviem, ako som mohla byť nadbytočná a ako vlastne zamestnávateľ ušetril. Som presvedčená, že na súde mu to neprejde.
Ešte stále sa nevyjadrili k môjmu podnetu zaslanému na Národný inšpektorát práce. Či by mi ich vyjadrenie vôbec mohlo nejako pomôcť? A čo verejná ochrankyňa práv? Máme jej veľmi rozsiahlu správu v rokovaní parlamentu, posunieme skúmanie problematiky mobbingu aj sem.
Obrátili sa na nás aj školské odbory s prosbou o pomoc, kto rieši mobbing. Nikto aj keď Vám odporučia inšpektorát práce, ten však zase odporúča len a len súd.
Nikto v tejto veci nekoná, nikto neorganizuje oficiálny boj proti mobbíngu na Slovensku.
Nemôžem sa dovolať advokáta, možno Vám sa to podarí, nepodarilo chceme rozbehnuť ďalší právny úkon, ale môj právnik sa mi neozýva. To nič zájdem za ním. Nebolo to vôbec jednoduché. Vypátram ho aj spod zeme. Vari sa dovoláme spravodlivosti.
Smutné, keď samotný sudca začne krútiť hlavou a nie je mu jasné, prečo trváme na žalobnom návrhu.
Nuž čo zase vytŕčame z davu a treba nás zoťať. Dostaneme veľkú dávku kritiky, ale bez toho to nejde. Áno bez toho to nejde, musíme sa ponáhľať. Času je málo. Práce je veľa. Chápem to. Ľudia sú ako kone v záprahu koča. S klapkami na očiach vidia presne iba pred seba. A to aj tak len na nohy.
