Prípad týkajúci sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany nemocnice, o ktorom som tu už písala, vyvolal spätnú väzbu jedného z mnohých občanov, ktorému ďakujem, že mi napísal svoje zážitky pri uplatňovaní svojho práva na súde.
„Poznám to z vlastného života. Moja "zanovitosť" domôcť sa práva doľahla negatívne na manžela. Intrigy ...intrigy ... vyhlásenie "silného" , že on si už ani neškrtne... ja som žalobu nestiahla, ja , spolu s mojou rodinou som sa ocitla na dne. Som dobrou korisťou pre ďalších podvodníkov. Pracuj pre nás, možno Ti aj zaplatíme ... Človek bez financií je ako človek s leprou.“
Aj ďalší komentár občana pri uplatnení svojich pracovnoprávnych nárokov nás hlboko posúva do reality dnešných dní: „Hľadám odvážneho advokáta, čo by ma zastupoval pred ústavným súdom ...nájde sa taký? Dám mu nie 30 percent, dám mu všetko! Záleží mi na očiste môjho mena. Obetovala som mu už prácu a zdravie svojho manžela, obetovala som mu už aj svoje manželstvo ... už nemám, čo dať, iba to, čo si sám obháji. Advokáta schopného ísť proti nášmu okresnému súdu som nenašla. Že by to tiež o niečom vypovedalo."
Pozor, pozor, už nie je žiadnym tajomstvom, že občania hodnotia svoju životnú situáciu takto: „Toto už nemá obdobu, drzosť, bezohľadnosť zamestnávateľov. Moja sestra zažila niečo podobné, my s ňou samozrejme /nerváky/, ale netreba sa vzdávať a treba podať na súd všetko, čo sa dá. Kolos, akým nemocnica je, ešte neznamená nič. Ale ohrozovanie zdravia pacientov, neposkytovanie liečby, to už je sila, a to je neprípustné. Verejnosť určite budú zaujímať nekalé praktiky, akože v Univerzitnej nemocnici.“
Aká je realita? Vráťme sa k prípadu neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorý bol jasný aj pre laika a sudca nemusel ani vytýčiť pojednávanie. Stačilo, aby sa pozrel do obsahu listu skončenia pracovného pomeru. Ale zdá sa, že naše súdy sú bohaté a hospodária s obrovskou dávkou peňazí zo štátneho rozpočtu. Chcem či nechcem, tu je vidieť, kam sa kotúľajú peniaze zo štátneho rozpočtu.
Vyvrcholenie našich práv prináša odpoveď súdu pri podaní sťažnosti na okresnom súde.
„Hodnotenie procesného nedostatku postupu zákonného sudcu spadá výlučne do kompetencie nadriadeného súdu na základe včas a riadne podaného riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku“. taký je názor podpredsedníčky okresného súdu takú sme dostali odpoveď na sťažnosť v konaní vedenom na Okresnom súde.“
To znamená, že najprv musíme prejsť 11, 15, či 20 pojednávaní a potom sa dopracovať k podaniu opravného prostriedku. Paragraf sa krúti a nikto nevie, na ktorú stranu.
A bolo by stačilo len zistiť, či obsah textu výpovede spĺňa náležitosti na to, aby súd dokazoval platnosť či neplatnosť skončenia pracovného pomeru na pojednávaní. Ak tomu tak nie je, poučí účastníkov a teda aj zamestnávateľa, že nesprávne napísal právny úkon skončenia pracovného pomeru. Je potom divadlom sledovať také pojednávanie, ktoré nejde k meritu veci. Sám sudca spôsobuje občanovi, ktorý si uplatňuje svoje právo, len pocit bezmocnosti a bezprávia.
Ako hospodáril iný súd, kde sa prejednávala vec ďalšej obete mobbingu. V poradí už na jedenástom pojednávaní pán sudca zistil veľmi dôležitú skutočnosť. Pán advokát ani po roku nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal, že výpoveď zamestnankyni teda žalobkyni zamestnávateľ vôbec poslal. A jaj jaj!!! Čo tu na pojednávaniach doteraz robili? Správny gazda by hneď konštatoval, že takéto hospodárenie a nielen súdov neutiahne žiaden štátny rozpočet.
Ani v tomto prípade nebolo potrebné pojednávanie. Výpoveď zamestnávateľa bola tak nekvalitne napísaná, že môže poslúžiť ako ukážka nesprávnej aplikácie Zákonníka práce pre praktické cvičenia študentov právnických fakúlt.
Preto aj v tomto prípade by bolo lepšie, dať ju opraviť zamestnávateľovi. (ak by naďalej chcel uplatniť svoje právo dať zamestnancovi výpoveď podľa ustanovení Zákonníka práce).
Je to strata času pýtať sa, kto to tu takto nastavil? Toľko neporiadku. Ale na Slovensku platí „ z cudzieho krv netečie“ . A tak je to aj so štátnym rozpočtom, koho by to už malo trápiť.
A hra pokračuje, pán sudca po 11 pojednávaniach povie, doložte do troch dní dôkaz, že ste výpoveď poslali. Takéto fopá zamestnávateľovi, resp. advokátovi. Tieto skúsenosti len ukazujú, ako sa právo otočilo proti zamestnancovi. Ale mladý advokát pochopí, v čom je podstata veci, lebo keď opustil múry školy, už dávno zistil, že v praxi platí, som platený zamestnávateľom, a je mu jedno, ako sa na súdoch „gazduje“ a právo uplatňuje.
Podľa občanov, ktorí nám vďaka našej osvete a monitoringu, posielajú svoje skúsenosti, nie je takéto gazdovanie súdov „ružové“. Oceňujem, že sa dňa 13. 11. 2013 v parlamente prvýkrát v histórii bude konať medzinárodná konferencia za účasti zahraničných účastníkov, ktorí prednesú svoje mnohoročné skúsenosti z oblasti ochrany pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov na pracovisku. Tešíme sa na účasť.
