Dňa 5. novembra 2012 mi bol poslaný zaujímavý mail, kde mi občan oznámil, že poslal list lídrovi Obyčajných ľudí. Pre správnosť interpretácie listu nášho občana v boji si dovolím odcitovať celý jeho list s dodatkom, že mobbovaní ľudia sú skutočne prenasledovaní ľudia.
"Vážený pán Matovič, obraciam sa na Vás ako celkom obyčajný občan tohto štátu, ktorý v parlamentných voľbách dal svoj hlas Vášmu politickému hnutiu, konkrétne pani JUDr. Ritomskej. Ako som zistil neskôr, nebol som sám, ale bolo nás cez tisíc. Nebola to náhoda. Pani Ritomská, ako v politike neznáma osoba, sa prekrúžkovala do parlamentu. Nič Vám to nehovorí? Ja som si istý, že to bolo k vôli agende, ktorú mala uvedenú na predvolebnom letáku, teda kvôli mobbingu, presnejšie, ako zástanca ľudí šikanovaných v práci. Patrím medzi nich – tiež som bol psychicky týraný jedným sociopatom. Dodnes trpím zdravotnými následkami: vysoký krvný tlak, srdcovo-cievne ochorenia, žalúdočné vredy a ujma zníženým spoločenským uplatnením (práve pre chorobnosť) je trvalý následok mobbingu. Mám 57 rokov a ťažko si zháňam prácu aj pre tie následky. Myslím si, že sú nás tisíce. Ak to nevidíte a nechápete, potom strácate kontakt so skutočne obyčajnými ľuďmi v tomto štáte. Strácate vzácne vzťahy so svojimi kolegami vo vašom politickom hnutí.
Vieme, že pani Ritomská vyvíja aktivity, aby psychické týranie v práci bolo postihované podľa zákona, aby mobbovaní zamestnanci mali oporu v zákone. Dovolím si tvrdiť, že stav súdnictva a vymožiteľnosť práva na Slovensku sú otrasné. Vládne nám arogancia moci, mafiáni, kriminálnici – vydierači, podvodníci a drogoví díleri. Rôzne záujmové skupiny majú oporu v najvyšších politických a mocenských kruhoch, vrátane polície, súdnictva a prokuratúry. A čo my – čo my obyčajní ľudia? Na koho sa máme obrátiť? Chcel by som Vás preto opätovne požiadať o podporu pani Ritomskej tak, aby to vyústilo do schválenia antimobbingového zákona v parlamente. Len v takom prípade mňa a mnoho iných Vašich voličov presvedčite, že ste na strane obyčajných ľudí – presvedčíte skutkami a nie peknými rečami. Bez skutkov pre nás, od nás politicky nič nezískate.
Pýtam sa Vás pán poslanec Matovič: My, čo sme občania psychicky týraní našimi zamestnávateľmi, sme my horší ľudia ako Rómovia?, lesby?, gayovia?, či iné skupiny obyvateľov? Sme my vari horší a menej zaujímaví len preto, že sa na našej koži nedá vydierať politický kapitál?
Dúfam pán Matovič, že si konečne uvedomíte vážnosť situácie aká je v našej spoločnosti vo vzťahoch medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, zvlášť teraz, keď je vysoká miera nezamestnanosti. Verím, že podniknete konkrétne kroky pre zmiernenie dopadov na bezbranných zamestnancov. Ide nám občanom, voličom o veľa. Ide o duševné a telesné zdravie národa a s tým spojené finančné krytie liečby a sociálnu oporu postihnutých. A tiež ide o právny štát ako taký. Je to podľa Vás málo?
S pozdravom
Občan SR"
Moje poznámky Pripomínam to čím sa p. Matovič často hrdí: On a ďalší traja sa dvakrát nechali zvoliť do parlamentu svojimi rečami, ako „budú obhajovať pravdu, spravodlivosť a čestnosť, dohliadať na prsty vládnucim politikom“ a podobné drísty, lebo dnes sa jeho „populistické reči“ ukazujú ako oplanské reči.
Pripomínam, že autor listu nevie o praktikách pána Matoviča, ktoré praktizoval už ako zamestnávateľ, a praktizuje aj dnes ako poslanec. O tom môžu rozprávať jeho bývalí zamestnanci, ale tiež by mohli aj súčasní kolegovia páni Polák a pán Hlina, hoci zatiaľ ešte majú očakávania od Matoviča, no čo už. Hlavne že Igor vypisuje tie svoje drísty o bezpodielovom vlastníctve v tom svojom reklamnom plátku, a nechá sa fotiť súčasne s kolegom Polákom, a s politicky konkurenčným ministrom vnútra, s ktorým kedysi išiel do parlamentného kuloára na férovku… dnes mu trčí zo zadnej časti, len aby sa dostal vyššie. .........a listov pribúdalo a pribúdalo...
