Pokiaľ odíde schopný zamestnanec, peniaze a čas, ktorý do neho zamestnávateľ investoval, budú navždy stratené. Navyše, ak pôjde o naozaj kvalitného človeka. Prečo ste ho prepustili? Lebo je to osoba nežiadúca a nie je pre nás viac potrebná. A hlavne ja, zamestnávateľ, mám za cieľ zisk. Na miesto starého zamestnanca prijmem nového, mladého pracovníka. Tomu nemusím dať toľko peňazí, ako ma stojí starý a dobrý zamestnanec. Nikoho nebude zaujímať, prečo som vyhodil dobrého a slušného zamestnanca? Tento problém v spoločnosti nikdy nikto neriešil.
Ale dajte pokoj, to predsa vieme, takáto politika funguje na Slovensku po roku 1989.
Poďme sa znovu pozrieť na pojednávania v uplynulom týždni. Tentokrát som sa zamerala na vzájomnú pomoc a spoluprácu kolegov na pracovisku, kde došlo k mobbingu. Pojednávacia sieň je plná svedkov. Prišli všetci, ktorých navrhol zamestnávateľov právny zástupca. Sú to všetko učitelia, ktorí učia našu mladú generáciu, ako sa stať dobrým, slušným a kvalitným občanom pre spoločnosť. Ba aj náš pán starosta, ako zriaďovateľ školy, sa dostavil. Je vidno, že ho vytiahli z jeho pravidelného rituálu starať sa o "blaho" svojej obce. Jeho čas je drahý. A znovu prichádza zástupca odborovej organizácie. Tak, aká bola pracovná klíma na tomto pracovisku. Cítil sa tam učiteľ dobre? Pracovnú klímu tu určovala závisť a strach o prácu. Vybrali si jedného za zauškovacieho panáka a slúžil im ako katalyzator. Ale "naoko" vytváral pocit umelej spolupatričnosti. Je to desivá hra, ktorá sa hrá na pracovisku predovšetkým vtedy, keď to pripúšťajú, ba dokonca vyžadujú vonkajšie podmienky. Kolegialita, ohľaduplnosť a ochota, či spoločenská podpora kolegov na pracovisku tu neexistovala. Bol vytlačený z kolektívu. A to na pekne dlhú dobu. Páchateľ sa tu činil, lebo mu nikto neprekážal. Svedkovia sa stali potencionálni páchatelia, nemohli sa postaviť na odpor, nemali občiansku odvahu. Strach z toho, že by sami padli do postrannej pasce bol väčší, ako odvaha konať v súlade s vlastným citom pre spravodlivosť. Nebol to žiaľ výnimočný prípad. A veková kategória mladých učiteľov ukazuje, že schopnosť činiť násilie sa zvyšuje vo všetkých vekových skupinách. A kuriozitou bol aj zriaďovateľ školy, pán starosta. Jeho odpoveď, že zveril kompetencie pani riaditeľke, svedčí o tom, že zamestnávateľ si mohol robiť na pracovisku, čo chce. Nikto ho nekontroloval, nebol nikomu zodpovedný...chorá demokracia.
Na druhom pojednávaní, ktoré sa konalo v inom meste, zamestnávateľ elegantne poslal svojho lukratívne plateného právnika. Čo na tom, že je platený z peňazí zo štátneho rozpočtu? Veď občania to nevidia a oni budú ticho. Mladý právnik sa profesionálne vyhrážal, aby zamestnanec konečne skončil a prestal sa voči štátnemu úradu domáhať svojich práv. S kamennou tvárou nám právny zástupca klamal, že nevie o dohode o urovnaní, ktorú on sám pripravil pred dvomi rokmi. Pre získanie času je vhodné, aby si ju naštudoval. Jeho otázka: Nemáte ju v kópii? To už bol vrchol podvodu právneho zástupcu. Tak sme mu ju predložili a na konci pojednávania sme si ju pýtali. A tu hľa, právny zástupca urobil ďalšiu chybu, vrátil nám ju. Ani si neuvedomil, že povedal, že ju potrebuje, aby si ju naštudoval? Lož má krátke nohy.
Prečo je dnes takýto stav na súdoch. Prečo nám právnici predvádzajú falošné právo a spravodlivosť a vedome a s drsnou tvárou šíria klamstvá v pojednávacích sieňach? Ale, ale právnik si koná len svoju prácu a preto robí všetko v prospech zamestnávateľa, ktorý ho platí. Ako zmeniť tento bezprávny stav. Vláda sa vyhovára na to, že keď to nie je v programovom vyhlásení vlády, nebudú to riešiť. Chudák, slovenský občan, ktorý volil takýchto predstaviteľov vládnej moci. Všetky politické sľuby, zatiaľ nepriniesli žiadne riešenia.
