Je pravda, že na Slovensku taká obyčaj, čo nerobí štát, to musí robiť občan sám. Predovšetkým naša občianska iniciatíva aktívnych občanov sa zamerala na problematiku páchaného násilia na obetiach v krajinách Európskej únie.
Zo všetkých poznatkov sme pripravili materiál Správu o násilí na pracovisku, ktorú sme zaslali vláde Slovenskej republiky.Považujeme za dôležité oboznámiť aj verejnosť.
Jednou z prvých krajín, kde sa mobbingom zaoberali celospoločensky, hoci mimovládne, bolo vďaka Heinzovi Leymannovi, Švédsko. Nasledovali susedné krajiny Fínsko a Nórsko. Postupne sa pridali Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko a Rakúsko. V Česku bežal prieskum s takýmto zameraním až v rokoch 2001 – 2003. Na Slovensku dodnes takýto prieskum neexistuje.
Česko
V roku 2001 z výsledkov výskumu vyplynulo, že niektorú z foriem mobbingu pocítilo na vlastnej koži cca 16 % opýtaných, v roku 2003 to už bolo 28 %. Najčastejšími prejavmi boli kritika a nedoceňovanie už vykonanej práce, ktorá viedla až k strate sebavedomia, či ukladanie nezmyselných pracovných úloh, ale aj zosmiešňovanie a ohováranie obete v rámci pracovného kolektívu. V roku 2001 takmer dve pätiny postihnutých obetí boli vystavené niektorej z foriem mobbingu najmenej raz do týždňa a častejšie takmer štvrtina postihnutých. V roku 2003 už viac ako polovica postihnutých bola obťažovaná viac ako raz týždenne (až 58 %) a mobbovanie trvajúce dlhšie ako rok uviedlo až 54 % mobbovaných v roku 2003. Mobbingu sú vystavené častejšie ženy, podobne mladšia generácia do 29 rokov a osoby s nižšou úrovňou dosiahnutého vzdelania (GfK, 2006).
Švédsko
Prieskum mobbingu vo Švédsku konštatuje, že osobnú skúsenosť s mobbingom malo 3,5% respondentov. Na mobbing si sťažovalo až 16% žien v štúdii zdravotného stavu zamestnancov švédskych poštových služieb. Výskumy uskutočnené na švédskych tzv. mobbingových klinikách ukazujú zvýšený výskyt obetí z oblasti školstva, zdravotníctva a cirkevných organizácií. Predpokladám, u nás by bol výskum porovnateľný výsledkami. Ako prvá krajina Európskej únie upravila sporné otázky okolo mobbingu už začiatkom 90-ych rokov minulého storočia. Vtedy prvýkrát legislatívne definovali psychické týranie na pracovisku. Zo systematicky vykonávaných výskumov profesora Leymanna vyplynul prínos pre psychickú, praktickú a právnu stránku veci mobbingu. V roku 1987 bolo Zákonom o prostredí práce stanovené právo zamestnanca na ochranu nielen fyzického zdravia, ale aj psychického. Tieto ustanovenia dali veľké oprávnenia inšpekcii práce a zároveň ustanovili základy pre Nariadenie z 21. apríla 1993 v záležitostiach prostriedkov proti účinkom útlaku v zamestnaní, National Board of Occupational Safety and Healt. Nariadenie vošlo do platnosti 31. marca 1994. V ňom sa okrem iného uvádzajú povinnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ musí organizovať prácu tak, aby zamedzil vzniku javov vedúcich k utláčaniu, musí vytvárať politiku proti vzniku takýchto javov. Ďalej zaväzuje zamestnávateľa k vyhľadávaniu prvých signálov týchto javov. Ďalej k odstraňovaniu všetkých nekalostí v podmienkach práce. Podobne stanovil zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť pomoc pracovníkovi – obeti utláčania a násilností na pracovisku, pomocou účinných metód.
Nemecko
Výskumom uskutočňovaným v Nemecku bol zistený výskyt mobbingu s väzbou na pracovnú nespokojnosť, zviazanosť so zlým sociálnym prostredím, a tiež so zlým duševným stavom zamestnancov. Štatistické zistenia významne naznačujú významnú súvislosť: Čím viac sociálnej podpory nadriadení poskytli, tým spokojnejší boli zamestnanci, tým menej bolo mobbovaných obetí v zmysle ako terč slovnej agresie, či kritiky, alebo vyhrážok. Čím viac sociálnej podpory sa dávalo, tým menej bolo izolovaných obetí, a aktéri mobbingu sa tým menej vysmievali súkromnému životu spoluzamestnancov. Mobbing sa v Nemecku najčastejšie prejavoval šírením klebiet, sociálnou izoláciou, slovnou agresiou, napádaním súkromného života a postojov. Nemecké súdy sa zaoberajú problematikou mobbingu, a v prípade preukázania viny zamestnávateľovi vyrubujú sankcie až do výšky 80.000 eur.
Švajčiarsko
Vo Švajčiarsku existuje poradenstvo pre veľké spoločnosti, a štát výrazne vyžaduje zdravé vzťahy na pracoviskách. Najčastejšími formami mobbingu bola zistená kritika pri neuvedomení si už vykonanej práce, vedúca až k strate sebavedomia. Ďalej ukladanie nekvalifikovanej práce, zadávanie nezmyselných pracovných úloh, tiež zosmiešňovanie a ohováranie obetí v rámci pracovného kolektívu. Formy fyzického násilia boli v prieskumoch zistené v minimálnom počte. V roku 2003 takmer dve pätiny postihnutých boli vystavené niektorej z foriem mobbingu raz týždenne, takmer štvrtina častejšie, viac než polovica bola vystavená mobbingu dlhšie ako rok. Mobbingu sú častejšie vystavované ženy, ďalej mladšie generácie do 29 rokov, a tiež osoby s nižšou úrovňou dosiahnutého vzdelania.
Francúzsko
Dňa 17. januára 2002 prijal francúzsky parlament Zákon o sociálnej modernizácii. Do novely Kódexu práce boli začlenené nové predpisy stanovujúce potieranie psychického týrania ako záväzok zamestnávateľa v oblasti ochrany fyzického i psychického zdravia pracujúcich.
Anglicko
Dňa 3. decembra 2001 bol predstavený Zákon na ochranu dôstojnosti zamestnancov na pracovisku. Obsahuje definície o porušeniach práva zamestnancov na pracovisku, kedy zamestnávateľ porušuje dôstojnosť zamestnanca, konkrétne, ak zamestnanec po dobu, kedy je u neho zamestnaný, trpí urážkami a týraním, alebo konaním spôsobujúcim zamestnanému nepokoj a stres. Definovaným porušením práv zamestnanca je napríklad časté, systematické konanie charakterizované agresiou, zlosťou, zastrašovaním a klamaním, alebo častá a nespravodlivá kritika, karhanie bez dôvodenej príčiny, zmena pracovnej náplne akokoľvek poškodzujúca zamestnancov bez udania dôvodu.
Vážnosť problému všeobecne nazvaného mobbing
Z uvedených európskych príkladov vidíme charakteristické rysy mobbingu a dokážeme sledovať aj legislatívne možnosti ošetrenia. Mnohorakosť ubližujúcich prejavov pôsobiacich v dlhšom časovom úseku, najmenej pol roka, si vyžaduje zvlášť prísne podchytenie a definovanie v zárodku vzniku. Prax ukazuje sociálnu závažnosť trvania mobbingu v čase a v pamäti mobbovaného, čo spôsobuje, že poškodený mobbovaný nevie, a ani sa nedokáže brániť. Pre mobbovaného človeka má mobbing veľmi ťažké psychické, somatické a ekonomické následky. Predložené zistenia poskytujú určité náznaky nového trendu. Všeobecne v Európskej únii je evidentný rozvoj v chápaní základných práv človeka, ktorý je preverený komparatívnymi štúdiami týkajúcimi sa všeobecných trendov v oblasti násilia na pracovisku.
Ako je to na Slovensku? Tomu sa venuje aj naša prvá slovenská štúdia s názvom Správa o násilí na pracovisku a tiež v budúcom článku.
