V rámci našej osvetovej činnosti sa zameriavame práve na túto oblasť nielen teoreticky, ale aj prakticky. Skúsenosti z troch rezortov, a to spravodlivosť, školstvo, zdravotníctvo sme spojili do kompaktného študijného materiálu, ktorý sme s akousi obavou, ako bude pochopený, predložili širokej verejnosti a jednotlivo rozposlali do 350 knižníc po celom Slovensku. Každý občan Slovenskej republiky si môže cez Katalóg kníh zistiť, či sa naša kniha nachádza vo fonde tej - ktorej knižnice.
http://www.prohuman.sk/files/Zbornik_Vztahove_pasce_2014.pdf
Chceme prekročiť konštatovanie, že „človek má nádej“, chceme aplikovať všeobecné dobro do medziľudských vzťahov vylúčením zla. Človek je predsa schopný najvyššieho vzťahu obojstranného odovzdávania sa. Každý má niečo dobré, čo vie odovzdať, a keď to aj chce odovzdať. Aj dnes budeme hovoriť o utajovaných vzťahových pasciach v pracovnoprávnych vzťahoch na pracoviskách. Obeť je obkľúčená mimo svojich vzťahov aj okolitými sociálno-právnymi patologickými vzťahmi; obeť sa nachádza v bezprávnom režime štátu. Zákony štátu sú jedna strana mince, ale uplatnenie zákonov je realita, druhá strana mince, režim, ktorý jasnou rečou odmieta obete. Režim je bezprávny, kanibalský.
Všetky obete zlej firemnej kultúry sú na 100 % bez právnej ochrany, nielen teoreticky – chýbajúcimi zákonmi, ale aj prakticky – neochotou súdov riešiť spory v prospech poškodených občanov, a tiež nevedomosťou či neochotou advokátov, lebo vraj nevedia – a my sa pýtame: Skutočne nevedia riešiť spory poškodených zamestnancov pomocou existujúcich zákonov?
Naša osveta prináša poznanie pre občanov – začínajú chápať príčiny násilia vo vzťahoch na pracoviskách. Píšu nám a skúmajú príčiny. Konštatujeme určité prebudenie verejnosti, začína si uvedomovať jedinú možnú cestu – pomenovať, zviditeľniť a pranierovať všetky prejavy násilia na našich pracoviskách.
Pripomeniem: vstupom do politiky v roku 2012 som verejne odhalila katastrofálnu situáciu v štábnej kultúre Slovenska ako štátu. Alfou a omegou štábnej kultúry je pekelná nekultúra. Peniaze sú alfou a boj o moc sú omegou slovenského politického a štátotvorného tabu! Áno – je to kanibalské tabu! Žijeme v štáte, kde je „otvorenosť“, „transparentnosť“ a „úprimnosť“ nahradená primitívnou kamuflážou ako „americký plagát demokracie“. O príčinách hlbokého rozkladu morálky a kultúry som 4 roky hovorila v návrhoch a dôvodoch a riešeniach pre vznik novej legislatívy. Tam, kde chýba morálka a etika, tam musí nastúpiť riešenie zákonom, tak ako to človek rieši už desaťtisíc rokov, len súčasná tzv. „demokracia“ zablokovala tvorbu účelných zákonov.
Mimoriadna schôdza Národnej rady SR na vyslovenie nedôvery ministrovi práce Jánovi Richterovi bude vo štvrtok dňa 7.9.2017 o 15.00 h. TASR, o tom informovala šéfka komunikácie parlamentu Zuzana Čižmáriková. Ten istý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Mgr. Ján Richter na môj podnet vypísal v októbri roku 2013 štátnu zákazku na riešenie otázky mobbingu.
Žiaľ, túto zákazku nedal mne v tom čase - poslankyni – od ktorej vyšiel podnet, ale tému odovzdal „odborníkom“ neodborníkom (aby „slepí viedli slepých“), ktorí o téme nevedeli nič, konkrétne Inštitútu pre výskum práce a rodiny pani docentky Porubänovej, a prácu "zospinkovala" pani docentka A O.. Skopírovala literatúru, niečo sa opýtala mňa, vtedy poslankyne parlamentu, a potom rok popisovala poznatky, ktoré zbierala z internetu, pridala do práce zastarané názory. A výsledok? Krásna odmena v eurách. To, čo mala pre občanov priniesť jej práca, nepriniesla, a už vôbec nesplnila pokyn ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR pána Richtera.
V literatúre pani docentky nie je zmienka o „rozklade ľudstva“, čím potvrdila nerozum a nepochopenie úlohy dnešnej doby. Nemali sme výhrady ani proti Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorý túto vládnu zákazku dostal. Nevadilo nám to dovtedy, ako sme preštudovali výsledok ich práce, ich takzvaného „výskumu“ – je to alibistická nič nehovoriaca práca, ktorá naviedla ministra sociálnych vecí s rodiny k postoju, že vlastne „nemusí nič riešiť“!
Vážení, toto je temný príklad ako presne vyzerá podstata štábnej kultúry Slovenska, ako vyzerá sociálny kanibalizmus v praxi.
V minulom volebnom období som dala vláde Slovenskej republiky tému, ktorú som navrhla riešiť. Čo priniesla táto výskumná úloha občanom? A vôbec, kto z občanov o nej vedel? Písali o nej médiá? Vznikol z nej nejaký podnet na nejaký zákon? Vznikla nejaká verejná diskusia? Odpoveď je: NIE! Tá práca nesplnila pôvodný, nami navrhovaný zámer. Boli to darované peniaze nekompetentnej osobe! Lúpež z daní občanov!
Vážení, neviete o nej, lebo je to skrytá aktivita na zárobok. Typický príklad frausnej vládnej úlohy.
Nakoľko bola výskumná úloha „hotová“, hoci zle vypracovaná, poslali sme e-mail riaditeľovi odboru pracovnoprávnych vzťahov na MPSVaR SR, pánovi JUDr. T. PhD. s otázkou, kedy bude stretnutie pracovnej skupiny na prípravu legislatívneho návrhu antimobbingového zákona. Pán riaditeľ nám neodpovedal, lebo vari ani on nemá záujem niečo vyriešiť pre občanov SR?
Obrátila som sa písomne interpeláciou na pána ministra Richtera a žiadali sme vysvetlenie, kedy a ako sa bude vláda venovať antimobbingovému zákonu. Pán minister odpovedal, že táto téma nie je v Programovom vyhlásení vlády SR. Ale vraj ak bude vôľa, tak ma zavolajú do „pracovnej skupiny na legislatívnu úpravu uvedeného zákona“.
Dodnes takú vôľu nemajú a ani nebudú mať. Majú iné starosti – o svoje miesta, o svoju moc, o svoje bočné kšefty. Bočným kšeftom rozumiem napríklad aj túto otázku, pýtam sa verejne: Ak nebola vôľa riešiť túto úlohu, tak prečo pán minister "daroval" pani docentke peknú sumu peňaz? Len tak, z peňazí našich daní? A za čo?
Idiotia socialis je presná diagnóza tých, ktorí verejne kradnú z verejných prostriedkov. Vzhľadom ku kritike Programového vyhlásenia vlády SR, ktorú som predniesla v parlamente ešte pred schválením programu vlády v r. 2012, mohla byť táto téma už dávno vyriešená. Mohla byť doplnená v Programovom vyhlásení vlády, keby politici SMER-SD chceli riešiť problémy občanov SR.
Hromadia sa nám žiadosti občanov v ktorých opisujú každodenný psychický teror na pracoviskách. Ignorantstvo politikov je trestuhodné. Nefungujú súdy, ani úrady, ani verejnoprávne inštitúcie tretieho sektora, ktoré by mohli aspoň čiastočne riešiť bezprávny stav, aký opisujú občania, v akom sa nachádzajú.
Kým v uplynulých desaťročiach sa stali pozornosťou európskych politikov, otázky ľudského práva, odborárske práva, otázky rovnosti šancí, rovnosti pohlaví, rasovej a etnickej, či vekovej príslušnosti vo vzťahu k zamestnaniu, dnes sa žiada presunúť pozornosť k otázkam súvisiacim s psychickou a pracovnou harmonizáciou pracovísk. My sa angažujeme v tejto agende už desať rokov. Naše skúsenosti sa uplatňujú najmä v rýchlej, exaktnej a presnej diagnostike sociálneho stavu vzťahov na pracoviskách.
Slovensko je z právneho hľadiska doslova zahltené v otázkach rovnoprávnosti nielen v prístupe k zamestnaniu, ale aj rodovej rovnosti, či stratégii ľudských práv, či chudoby obyvateľstva, alebo v obľúbenej téme posledných 27 rokov: týrané ženy, týraní muži, týrané deti, starí ľudia, alebo ochrana nenarodeného života
Kľúčom k riešeniu chorého Slovenska je ústavný zákon o zodpovednosti, zákon proti zlým vzťahom na pracoviskách a na ochranu duševného zdravia. Naše prieskumy o pracovných podmienkach a následkoch štatisticky významne upozorňujú na zvýšený výskyt zdravotných problémov pri práci v prostredí so zlými pracovnými vzťahmi. A toto nevyrieši mimoriadna schôdza parlamentu a odvolávanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR
"Hrdosť národa sa buduje od skorého rána do obdobia nepretržitého - vzor je v rodine a tá je základom budovania novej spoločnosti.".
http://www.mojevideo.sk/video/28746/vizia_pre_slovensko_alebo_vsetko_sa_da_ak_sa_chce.html
