V súčasnom defraudovanom politickom systéme je doslova stratený každý empatický občan túžiaci po pravde a spravodlivosti. Samozvaným politickým „elitám“ občania nemôžu rozumieť. Otázka je, či politické „elity“ vôbec majú cieľ rozumieť občanom. Či vôbec stoja o názory občanov, či chcú riešiť problémy občanov. Celý politický systém je nastavený amorálne a asociálne tak, aby názor jednotlivca nemal šance ani len preniknúť do rokovacej sály, či politického klubu zasadajúceho v NR SR, či nejakej Rady, alebo dokonca do rokovania vlády. Politické systémy Európskej únie sú konštruované na udržanie moci, a nie na zisťovanie názorov občanov. Zopakujem : či už vedome, alebo z nevedomosti sa na Slovensku zabúda, že verejná moc, ktorá je štátnou mocou pochádza od autonómnych občanov a je ustanovená v Ústave Slovenskej republiky, prvá hlava, prvý oddiel, Základné ustanovenia článok 2 ods.1 takto: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
Politické strany pôsobia dojmom akýchsi zombie–inštitúcií, historicky sú už vlastne mŕtve, stále však nedokážu zaliezť do hrobu, a niet nikoho v okolí, kto by ich zahrabal. Hmýria na okraji priepasti a z posledných síl požierajú maliny na torte (dane), na ktoré už nemajú nijaké právo – ani morálne ani legálne. Prelepujú si názvy na obielených hroboch plných hniloby, stále by chceli organizovať verejný život, ale ich členské základne fakticky zanikajú. Odvolávajú sa na princíp demokracie, z ktorej vyrobili nálepku a nálepkou chcú oslepiť davy, ktoré už pozerajú a odchádzajú niekam inam. V skutočnosti politické strany samé seba likvidujú svojimi samoúčelnými rigoróznymi štruktúrami a bezohľadným vládnutím v prospech vyvolených „elít“.
Zneužitím justície a prokuratúry sa historicky už prelial pohár trpezlivosti voličov, občanov. A stal sa začarovaným kruhom straníckej hniloby. Skrytým „motorom“ nášho úsilia zostávajú občania s veľkým strachom, ktorí sa boja medializácie svojich problémov. Ide im často len o psychoterapiu, aby sa mohli niekomu zdôveriť, opisujú svoje trpké skúsenosti s bezprávnou spoločnosťou. Vychádzam zo skúseností z minulého volebného obdobia, v ktorom sme zmonitorovali chyby zlého vládnutia, ktoré sú zakorenené v spoločnosti a upozorňovali sme, že kontakty s kolegami a kolegyňami sú poznačené zdedeným politickým systémom, ktorý sa absolútne nezmenil len obrátil kabát. Ale pri tom je dôležité, že z týchto skúseností máme bohatú agendu, prostredníctvom ktorej sa približujeme k nášmu cieľu. Na Slovensku máme politické strany, ktoré predstavujú z hľadiska našej skúmanej problematiky mobbingový systém riadenia spoločnosti. Kto nie je v strane, ten nemá šancu. Rodovú rovnosť ľahko zneužije ktorákoľvek politická strana, ale ani jedna sa ňou nebude zaoberať. Príčina je jednoduchá. Rodovú rovnosť dokáže skúmať iba sociálne vzdelaný a psychologicky zdatný odborník, žiadny amatér. Je taký politik? Môžem konštatovať, že tejto otázke nerozumejú ani europoslanci, ktorí s týmto problémom prišli na slovenskú politickú scénu, dokonca ani autori tejto myšlienky nemajú jasne zadefinovaný právny pojem rodová rovnosť. Je to iba politická súťaž o hlasy rodovo citlivých voličov, zatiaľ. Ide nám o sociálnu prevenciu sociálno-patologických javov. Mnoho rokov pretrvával názor, že rodová rovnosť je hlavne ženskou záležitosťou. Tento názor bol vytvorený mužským mentálnym princípom, tvorcami politík, dokonca samotnými „zmužilými ženami“ – sufražetkami. Dnes už nijaká rodová rovnosť nie je aktuálna. Stretnutia, konferencie, semináre, ktoré sa za tým účelom uskutočňujú, vyzdvihujú tradičnú úlohu ženy a snažia sa riešiť všetky nedostatky, ktoré ženy majú. Ale kto a čo je toho príčinou? Pertraktovanie parciálnych otázok v systéme „rovnosti príležitostí“ je obsolentné a nesystémové. Dnes je oveľa dôležitejšie vyriešiť hnilobu politického systému. Otázka rodovej rovnosti je už prekonaná náhľadom na potrebu zmeny v riadení globálnej spoločnosti. Negatívne prvky globalizácie treba zmeniť na výhody digitálneho riadenia spoločnosti profesionálmi a na výhody participovania na riadení spoločnosti všetkými občanmi. To je moderná realita. Naša morálka musí zapadať do cieľa, ktorým nie je prežitie jedného národa, ale prežitie ľudstva aj po zániku našej malej Slnečnej sústavy. Ešte je čas, ešte vždy môžeme začať s budovaním našej globálnej misie do Vesmíru. Iba zjednotením úsilia obyvateľov celej Zeme môžeme dosiahnuť taký technický pokrok, aby sa večnosť ľudského pokolenia stala reálnou. Pre tento cieľ by sa oplatilo zavrieť do väzenia všetkých agresívnych a egoistických politikov. Vyriešili by sa všetky otázky „hladu“ a „smädu“ resp. chudoby, zároveň aj všetky otázky „nedostatku energie“, a všetky problémy okolo „mieru a pokoja“ na Zemi.
http://www.mojevideo.sk/video/26332/ako_marika_ritomska_nalozila_poslancom.html?utm_source=related_player
http://www.mojevideo.sk/video/26639/marika_ritomska_mobbing_medzinarodna_konferencia_v_prahe.html?utm_source=related_player
http://www.mojevideo.sk/video/28746/vizia_pre_slovensko_alebo_vsetko_sa_da_ak_sa_chce.html
A na záver: Do okienka pre právnikov prinášame ďalší prípad z pojednávacej siene, kde zase dokazujeme už dokázané. Zamestnávateľ v snahe zbaviť sa zamestnanca urobil rozhodnutie, ktorým zrušil miesto učtovníčky. Prípad prebieha už štvrtý rok. A stále sa dôkazy prehadzujú ako "horúci zemiak". Čo to je za Zákonník práce, keď ho nemusí poznať zamestnávateľ, ako mi to povedal sudca (!). A kde bola ponuka inej vhodnej práce? Nemáme preukázané, že by to v pojednávacej miestnosti niekoho trápilo. Právny zástupca navrhovateľa predloží na budúce výklad zákona, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný predložiť zamestnancovi inú vhodnú prácu skôr ako ho pošle "na ulicu". Ale Vážení, to sme tu už mali. Stále platí: Opakovanie - matka múdrosti.
Inštitút ochrany ústavných práv pozýva všetkých občanov na 3. medzinárodnú, vedeckú konferenciu, ktorá sa bude konať dňa 15. 11. 2017 v Bratislave v čase od 10,oo hod do 15, oo hod. V prípade Vášho záujmu a otázok píšte na ioupriesenia@gmail.com
