Po prečítaní tejto správy môžete reagovať každý po svojom. Ja však vidím, že stále je to o tom istom. Už 22 rokov. Aj teraz pred voľbami do parlamentu nám politické strany riešia problém nezamestnanosti. A ako? Sľubujú nám vytvoriť nové pracovné miesta. Alebo sľubujú zlepšiť vzdelanie mladých ľudí.
Úbohý a zbedačený Slovák, ktorý si ťažko hľadá prácu, uverí. Ale pozor! Aby sme nenaleteli a po voľbách si budeme musieť povedať, zase sme uverili politickým stranám.
Vrátime sa do starých koľají, a znovu budeme na týchto novo vytvorených miestach porušovať základné práva a slobody, znovu budeme porušovať ľudskú dôstojnosť. Je to ľudská vlastnosť.
Slušný a pracovitý občan musí z tohto kola von. Pravda a spravodlivosť sú pojmy, ktoré na Slovensku nepoznáme, resp. nechceme poznať.
Ale pozor, žiadne "krčmové reakcie" nám tu nič nevyriešia.
Slováci sa boja brániť, boja sa odvážne a statočne postaviť proti ponižovaniu, utláčaniu a prenasledovaniu v práci? A už vôbec sa boja pomôcť svojmu blížnemu? Kto by sa postavil na pracovisku na stranu obete psychického teroru? Rezignujeme. Ba čo viac aj z tých, čo sa len prizerajú, sa vo svojich názoroch, ani si to neuvedomujú, stávajú mobbéri.
O tom je aj táto reakcia jedného z Vás: ”Každému je jasné, ze z času na čas sa v práci vyskytne idiotsky šéf, ohovárajúca kolegyňa alebo šialený majiteľ. Naozaj prekvapujúce! Keby neboli kde, aké tetky nazývajúce to "mobbing, bossing, bullying a staffing", tak by sme o tom ani nevedeli."
Nie je to pre mňa nič prekvapujúce, lebo už na začiatku mojich článkov poukazujem, že Slováci majú nízke právne vedomie, resp. nízku úroveň vedomostí o možnostiach a zákonných postupoch riešenia tohto negatívneho javu na pracovisku.
Slováci nevedia a nechcú vedieť, že v krajinách Európskej únie sa psychický teror na pracovisku rieši. Chýba nám osveta, monitorovanie, odvaha a statočnosť.
Ale v takomto prípade sa nečudujme, že si naši zamestnávatelia budú so svojimi zamestnancami robiť to, ako to ukazuje aj prípad pani Jarmily.
Pani Jarmila je zamestnankyňou štátnej služby. Dĺžka jej pracovného pomeru v organizácii presahuje 10 rokov. Jej problémy na pracovisku začali cca pred 2 rokmi, keď ako jediná z odboru skončila štúdium externe na vysokej škole s cieľom zvýšenia si kvalifikácie. Jej nadriadený – vedúci odboru, ktorý práve nastúpil na svoje pracovné miesto, nebol jej výsledkom štúdia a hlavne získaným titulom nadšený a dal jej to najavo.
Po istom čase požiadal riaditeľa úradu o jej presun na iný odbor na základe zdôvodnenia, že pani Jarmila je na svojom doterajšom pracovnom mieste nepotrebná. Možno by bolo všetko v poriadku, keby pri najbližšej reorganizácii na uvedenom úrade nebola pani Jarmila preložená na pôvodný odbor s tým istým vedúcim pracovníkom.
Ten svoje správanie voči nej nezmenil. Nepríjemné narážky zo strany nadriadeného voči pani Jarmile boli spočiatku len „medzi riadkami“, no časom prešli do otvorených osobných útokov, ponižovania pred kolegami, zdôrazňovania, akou je pani Jarmila pre kolegov „hrozbou“.
Zatajoval pred ňou informácie nevyhnutné pre jej prácu, posielal jej najťažšie prípady, prideľoval jej aj také úlohy, ktoré nezodpovedali jej náplni práce ani kvalifikácii, ignoroval jej návrhy na zlepšenie práce, postupne z oblasti práce prešiel aj do jej súkromného života, šíril o nej klebety a v neposlednom rade ju hodnotil ako najhoršiu pracovníčku, čo malo za následok okrem iného aj najnižšie odmeny v rámci odboru.
Kolegovia pani Jarmily sa ticho prizerali, nikto z nich sa na obhajobu pani Jarmily nepostavil. Práca ju napriek všetkému stále baví a iných pracovných príležitostí tiež nie je nazvyš. Všetky uvedené okolnosti na pracovisku však spôsobili zhoršenie jej zdravotného stavu, čo má za následok častejšie odchody z práce z dôvodu práceneschopnosti.
Správanie zamestnávateľov, ktorí porušujú predpisy Európskej únie nie je možné odstrániť, ale je možné a veľmi dôležité, aby sme na Slovensku tieto prípady konečne začali riešiť.
Slovenský ľud prebuď sa! Neboj sa! Statočne a odvážne sa pridaj k môjmu volebnému programu.
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti rokov na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej Kandidátky ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
