A to bez ohľadu na to, či tomu bude niekto klásť prekážky. Téma psychického násilia sa nám preniesla do pojednávacích miestností. So sebou si nesie týraných zamestnancov so všetkými negatívnymi dopadmi na zdravie a na život jednotlivcov ako aj celej spoločnosti.
Inštitút ochrany ústavných práv sa znovu vybral monitorovať aplikáciu zákonov prijatých v parlamente, tentokrát do súdnej siene. To, čo sme videli nám ukázalo, že nemôžeme mávnuť rukou alebo zatvoriť oči pred prípadmi psychického násilia, lebo sa nám to nemusí vyplatiť. Do súdnych siení sa nám dostala sociálna rakovina, ktorá nám odzrkadľuje autentické scenáre pracovných vzťahov, pracovného prostredia, či v neposlednom rade samotnej pracovnej sily z našich pracovísk.
Mobbing a bossing sú negatívnym trendom, s ktorým sa aj na slovenských pracoviskách stretáva čoraz viac ľudí. Nízke právne vedomie a strach sú dôvodom, prečo sa mnohé obete mobbingu nevedia voči takýmto praktikám brániť a následkom toho trpia psychickými chorobami a poruchami osobnosti. Na dnešnom pojednávaní sa obeť nemohla zúčastniť. Stále sa prejavujúce zdravotné problémy sú prejavom psychosociálneho stresu. Nebojme sa zviditeľňovať obete. Aj malými krokmi sa môže spoločnosť posúvať na ceste za spravodlivosťou.
Scenár sa v pojednávacej miestnosti odvíja už tretí rok. Vypočúvanie svedkov, resp členov odborovej organizácie malo jednotnú šablónu. Všetci svorne tvrdili. Prerokovali sme organizačné zmeny....Aké neodborné tvrdenie. Nikde sa v zákone nepíše, aby sa prejednali organizačné zmeny. Pani sudkyňa , zapíšte to aj do zápisnice. O to viac tu klesla odbornosť našej ministerskej inštitúcie spravodlivosti? Vážení, toto si musíme zapísať aj do monitoringu Inštitútu ochrany ústavných práv. Takúto nesprávnu aplikáciu paragrafového znenia sme nezaznamenali zatiaľ na žiadnom slovenskom súde. Práve v čase výsluchu svedkov na tomto pojednávaní v susednej miestnosti pojednávali ďalšiu obeť mobbingu, ktorá si prišla vypočuť rozsudok. Vyhrala po siedmich rokoch tvrdého dokazovania. Ale slová sudkyne akoby unikali jej myšlienkam, nedokáže sa sústrediť. Do očí sa jej tisnú slzy a kĺžu sa po lícach až vnikajú do vlneného svetra. Je koniec všetkých pojednávaní na prvom stupni.
Sudkyňa profesionálne sa obráti na advokátku, ktorá zastupuje žalovaného: Máte možnosť sa odvolať, odvoláte sa?
Advokátka s úsmevom na perách odpovedá: Samozrejme, využijeme túto možnosť.
Ale to už obeť psychického násilia nevníma. Jediné čo mi ostáva, nevládzem sa už zamestnať. Podám si žiadosť do invalidného dôchodku.
Nesmieme zabúdať, že kvalita pracovných podmienok a pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje kvalitu ľudského života, ktorá sa následne premieta v celkovej životnej spokojnosti. Ale ako dokazujeme pomocou monitoringu psychické násilie je na rozdiel od fyzického násilia výrazne podceňované i napriek tomu, že následky môžu byť ĉasto oveľa závažnejšie. Ĉlovek ako osoba má svoju nedotknuteľnú dôstojnosť, ktorú treba rešpektovať, chrániť a zveľaďovať. Ľudská osoba je subjektom myslenia, konania, eventuálne neĉinnosti. Ale toto je len teória, pomyslím si, keď čítam ďalšiu mailovu správu:
..................."V posledných dňoch sa psychický tlak zo strany riaditeľky zase vyostruje. Už neviem, čo mám robiť, len je to o to horšie, že si riaditeľka dáva veľký pozor, aby na žiaden výstup nemala svedkov. Vie presne čo a ako má robiť. Hľadala som si aj inde prácu, ale bohužiaľ tu nič nie je. Verím, že neúnavne pokračujete v boji proti týmto zlým veciam. Srdečne Vás pozdravujem a som Vám vďačná za akýkoľvek záujem o mňa." Áno, máme záujem o Vás, je Vás stále viac a viac ......píšte na ioupriesenia@gmail.com
