Ak chceme aktívne starnúť, potrebujeme byť zdraví. Choroba vôbec nesvedčí aktívnemu starnutiu. Ale ako vidíme v praxi, pre našich občanov sme nepripravili rovnaké podmienky aktívneho starnutia. A to vďaka tomu, že veľkú časť problémov v pracovnoprávnej oblasti tvoria hybridné patologické trendy v medziľudských vzťahoch.
Ešte sme neodnaučili totalitnú generáciu šéfov od „vše-múdrych postojov“, ani od zakorenenej „absolútnej moci na pracoviskách“ a už boli naučení narábať s kapitálom, ktorý im spadol do lona chybne prevedenou privatizáciou.
Situácia na našich pracoviskách sa nezmenila ani po verejnom odhalení mobbingu na Slovensku. Dobrým príznakom mojej činnosti od minulého volebného obdobia je fakt, že táto téma sa stáva každodennou. Ľudia vidia, a hovoria o mobbéroch, ktorí si z pracovísk vytvorili súkromné vlastníctva v zmysle „je to moje a kto sa mi tu nepáči, ten tu nebude“.
Ale ani v tomto volebnom období som sa nestretla s odvahou médií, či politikov tieto problémy pomenovať a riešiť. Ako osamelý pešiak dnes už hrdo vyhlasujem, mám odozvy statočných a odvážnych občanov, dobrovoľníkov a vieme, že postupujeme v našej práci správne! Máme medzi Vami občanmi veľa takých, ktorí by nám vedeli niečo povedať o šikane, mobbingu a bossingu na svojom pracovisku, ale pritlačení k múru, išli radšej do psychiatrickej ambulancie a liečia sa na diagnózu „depresia“.
Upozorňujem však, že liečenie zlým činom poškodeného človeka nenapráva zločinca, ktorý poškodil ! V našich archívoch IOÚP zbierame register prehreškov na pracoviskách a zároveň registrujeme prehrešky sudcov, ktoré zostávajú ignorované - najmä procesné chyby vo vedení súdneho procesu. Rovnako evidujeme aj procesné chyby v zaisťovaní dôkazov proti mobbérom a bossom, ktorí utláčajú zamestnancov.
Dnes sa konalo druhé pojednávanie žalobcu Martina Lacka proti žalovanému Ústavu pamäti národa v právnej veci okamžitého skončenia pracovného pomeru, kde súd vypočúval svedkov. Ondreja Krajňáka, Mariana Turzu a Patrika Dubovského. Z výpovede Ondreja Krajňáka sme sa dozvedeli, že žalobca o ňom napísal ako o človeku s problematickou pamäťou a ústav viedol na pokraji rozvratu. "O článku mi prišli povedať "donášači". A títo ho presvedčili, aby to riešil, napríklad sankciou (?!). A poradil sa s právnikmi ÚPN.
Z výpovede Mariana Turzu zase vyplynulo, že scenár sa naplnil. Podľa neho na ÚPN je to, ako keď Vám dajú auto len s volantom a chcú od Vás, aby ste šoféroval. Na ÚPN bola dusná atmosféra, preto som odtiaľ odišiel. Už tam nepracujem. - zavŕšil svoj výsluch Marian Turza.
Dobrou vizitkou pre zamestnávateľa nebolo ani vyjadrenie Patrika Dubovského, ktorý hneď v úvode povedal, že on sám sa 3, 5 roka súdil s ÚPN. A dôvod: organizačné zmeny. Vyhral na súde medzitýmnym rozsudkom a potom sa dohodol na ďalšom zamestnávaní. Vypovedal o pocite nespravodlivosti, lebo sa neuskutočnil rozhovor s pánom Lackom. "Bavte sa na úrovni slušnosti. Bavte sa s človekom, ktorý to napísal."
Dusná atmosféra, resp. zlá firemná kultúra na ÚPN vyvrcholila, keď 30 zamestnancov Ústavu pamäti národa napísalo v lete roku 2016 na Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako im Výbor pomohol? Nijako. Do dnešného dňa nereagoval písomne.
Prinášame dôležitý poznatok nášho výskumu: Bez ohľadu na elitné vzdelanie, každý zamestnanec môže byť otrokom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže prepustiť otca rodiny, môže zobrať zamestnancovi prácu, ktorú miluje, teda to, čo je v súčasnosti cenené a čo je dôležité pre život. Presne to je súčasné otrokárstvo. Je to naša slovenská súčasnosť.
Aká je podstata právneho problému? Všimli si právnici obsah právneho úkonu skončenia pracovného pomeru s pánom Lackom? Už od roku 2012 registrujeme zlú firemnú kultúru na pracovisku na ÚPN. Aj k prípadu pána Lacka a pána Bobáka sa Inštitút ochrany ústavných práv vyjadril nasledovne:
"Dňa 08. augusta 2016 o 13, 35 hod. som sa dostavila na Ústav pamäti národa, kde sa malo prerokovať skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnancov ÚPN:
1. PhDr. Martina Lacka, PhD. pracovníka Sekcie vedeckého výskumu ÚPN,
2. PhDr. Jána Bobáka, CSc., pracovníka Sekcie vedeckého výskumu ÚPN.
Predseda Správnej rady ÚPN sa listom Č. sp.: DR/2016/00854-SP zo dňa 29. júla 2016 obrátil na odborovú organizáciu Nezávislé kresťanské odbory Slovenska, Zväz pracovníkov školstva a vedy pri ÚPN so žiadosťou o udelenie súhlasu so skončením pracovných pomerov uvedených zamestnancov. Prerokovania skončenia pracovného pomeru uvedených zamestnancov som sa mala zúčastniť ako štatutárny orgán Inštitútu na ochranu ústavných práv, ktorého cieľom je okrem iného analyzovať, monitorovať a dokumentovať pracovno-právnu legislatívu u zamestnávateľov za účelom naplnenia ústavných práv.
Vychádzajúc z ustanovení Zákonníka práce porušenie pracovnej disciplíny je zavineným porušením povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej či pracovnej zmluvy alebo pracovného poriadku. Ide o prípady, keď zamestnanec svojím konaním poškodí majetok zamestnávateľa, nedodržiava predpisy bezpečnosti práce, atď. Zákonník práce uvádza, že najčastejšie sa bude jednať o konanie zamestnanca, ktoré súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú jednak z § 81 ZP, z iných právnych predpisov, pracovnoprávnych noriem, interných pokynov a predpisov zamestnávateľa, kolektívnej zmluvy, organizačného či pracovného poriadku.
Z predloženého listu - žiadosti Č. sp.: DR/2016/00854-SP zo dňa 29. júla 2016 je zrejmé, že skončenie pracovného pomeru PhDr. Martina Lacka PhD., nenaplňa horeuvedené znaky skutkovej podstaty skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Ako sa v predmetnom liste na strane 1, tretí odsek uvádza: „Pán Lacko dňa 26. 6. 2016 uverejnil na svojej internetovej stránke článok s názvom „Reakcia historika M. Lacka na článok „ Zamestnanci si robia čo chcú. ÚPN trestá ľudáka a matičiara“ (SME,6 júna 2016).“ Je preto sporné a vecou dokazovania, či zverejnením článku došlo k neoprávneného zásahu do osobnostných práv predsedu správnej rady ÚPN, čo by malo za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Rovnako ani skončenie pracovného pomeru PhDr. Jána Bobáka CSc., nie je možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, čoho dôkazom je vyjadrenie v posudzovanom liste na strane 4, prvý odsek: ...“J. Bobák úlohu k 30. 6. neodovzdal“ a ďalej samotné zhodnotenie tejto pracovnej úlohy: „čiastkový text sa téme úlohy venuje minimálne“... a ďalej na strane 4 tretí odsek:...“pán Bobák mal možnosť splniť úlohu v rozsahu 60 normostrán do 30. 6.2016, ako sa píše v pracovnom pokyne, ktorý prevzal“ Rovnako na strane 4, šiesty odsek svedčí, že ide o plnenie pracovnej úlohy podľa Pracovného pokynu. Z toho dôvodu nie je možné považovať žiadosť o udelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru uvedených zamestnancov Č. sp.: DR/2016/00854-SP zo dňa 29. júla 2016 za platnú a v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce."
A tak sa len čudujme. Už dva roky sa tento prípad na súde neodborne a nehospodárne pojednáva. Múdrosť stále uteká pred nami v súdnych sieňach. Kedy ju dobehneme?
