Nuž to je naša pomalá stratégia. Odsúdiť tento nemorálny čin sa mi nepodarilo ani na Zahraničnom výbore. Ale sme na Slovensku, nevieme promptne reagovať na odsúdenie násilia vo svete. A to má parlament potom kontrolovať výkonnú moc, teda vládu????
Bolo to akési tragické divadlo na pôde parlamentu. Myslím si, že oveľa promptnejšie by bolo, aby sme sa v parlamente zapojili do politického diania v Európe, ako čakať, čo na to povie pán premiér, ako sa to potom aj stalo.......
V stredu vrcholilo rokovanie parlamentu v slovnom prekáraní komplimentov medzi poslancami Hlinom a Martvoňom. Ako v aréne. Násilie sa rozmohlo aj v parlamente A ukázalo ďalšie nedostatky parlamentu. Niet toho, kto by to vyriešil. Akási recesia niektorých poslancov by už ani nevedela existovať bez prvkov útokov a osočovania.
A vo štvrtok na rokovaní o interpeláciách, zase nebol prítomný člen vlády, minister vnútra SR. Niečo podobné je v normálnom parlamente proste nemysliteľné a viedlo by okamžite k jeho prepusteniu z vlády. Ale sme na Slovensku! A to má parlament potom kontrolovať výkonnú moc, teda vládu!
Poslanci, ktorí sa nevedia ovládať, sú akýmsi potvrdením nášho prieskumu o pracovných podmienkach, ktoré upozorňujú na zvýšené psychologické a zdravotné problémy pri práci.
Aj keď poslanec Hlina si plne uvedomuje, že ako opozičný politik nemá v súčasnom parlamente žiadnu šancu, aby ním predkladaná legislatíva bola prijatá, napriek tomu tieto pracovné podmienky pôsobia na jeho psychiku a vyvolávajú v ňom prejavené emócie. Ako je možné presadiť zákonnosť v spoločnosti a politickom systéme jedného demokratického štátu?
Bolo by konečne potrebné dôsledne oddeliť prokuratúru, súdnictvo, políciu od vplyvu politických strán, tak ako je to v štandardných demokratických krajinách. Len takéto oddelenie zložiek moci môže garantovať aj presadenie zákonnosti v spoločnosti a politickom systéme jedného demokratického štátu.
Kým sudca na súdoch nebude garantovať zákonnosť a nebude zodpovedný za svoje rozhodnutia, stále viac sa bude rozmáhať politická moc a nebudeme mať na Slovensku demokraciu.
Svedčí o tom aj prípad učiteľa Ota Žarnaya, o ktorom som už písala. A rovnako aj ďalšie prípady. Keď sme rozbiehali náš výskum prípadov mobbingu, prvým z nich bol prípad lekárky z Univerzitnej nemocnice, ktorá v snahe pred útokmi svojich predstavených našla východisko v ročnej práceneschopnosti. A aby to nebolo málo po príchode na pracovisku jej predložili výpoveď, kde jej počas výpovednej doby písomne nariadili zdržiavať sa v mieste jej bydliska.
„Prosím Vás, Vy máte občianske združenie Práca a vzťahy? Ja to už nevydržím, chcem spáchať samovraždu."
K takýmto myšlienkam ju dohnala Univerzitná nemocnica. A čo bolo ďalej? Zistili sme, že sa obrátila aj na niektorých politických funkcionárov. Odpovede jej poslali, ale nikam neviedli. Vyhrážky nemocnice zneli, postaráme sa, že sa v žiadnej Bratislavskej nemocnici nezamestnáte. A nezamestnala sa.
Všetko svedčí o tom, že systematická deptajúca vojna sa na pracoviskách veľmi zostrila a nabrala guráž. Dňa 10. septembra 2013 si budeme pripomínať Svetový deň prevencie samovrážd, ktorý je podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou a Medzinárodnou asociáciou pre prevenciu samovrážd. Kto vie, ako by dopadla pani doktorka, ak by sa nám neozvala.
Na Slovensku každoročne rastie počet dokonaných samovrážd. Ale štátny zdravotnícky systém nie je nasmerovaný na preventívne opatrenia. A už vôbec nie je nasmerovaný na pomoc pred útokmi svojich nadriadených. Navonok sa zdá, že systém funguje, ale ak ho začnete prehliadať do hĺbky , narazíte na množstvo nedostatkov.
Podali sme v mene lekárky žalobu na súde. Už na prvom pojednávaní nám sudkyňa dokázala, že je tu prepojenie sudca a zamestnávateľ. Zamestnávateľ poslal svojho právnika. Právnik nevedel ani len to, či je možné podať proti zamestnávateľovi pani lekárky žalobu. A je to. Zle nastavený súdny systém. Sudca rozhoduje a vykladá zákony, ktoré navrhujú poslanci.
Podali sme sťažnosť na sudcu, lebo pojednávanie viedol nie k meritu veci. A na vedomie aj ministrovi spravodlivosti SR. Dva mesiace čakáme na odpoveď. A na ďalšieho sudcu. Lebo nie je možné občana, ktorý tu očakáva spravodlivosť, na pojednávaniach psychicky ničiť. Aj takáto je justícia, kde občan sa nemôže dovolať spravodlivosti... Všade samé prekážky.
Je to strašne, koľko nedostatkov všade existuje. Ako to všetko dať do poriadku ???
