V tejto súvislosti si všímam názory občanov, ktoré zapĺňajú štatistiku nezamestnaných. V našom OZ Práca a vzťahy je to štatistika príčin nezamestnanosti z dôvodu mobbingu. V každom jednotlivom prípade, a to ich evidujeme 195, je to scenár ako z dobre pripraveného filmu.
Hovorí obeť mobbingu: Do funkcie šéfa sme si zvolili nového, ktorého sme aj dobre poznali.
Ale len čo sedel v kresle, začal nám robiť zo života na pracovisku peklo. Ja Vás odtiaľto vyštvem! začal vykrikovať. Na úrade práce je tisíce, desaťtisíce nezamestnaných.
Niektorí, hlavne mladí si našli inú prácu. Ale čo sme mali robiť my, starší, hlavne dva, tri roky do dôchodku. Nikto nám nevedel pomôcť. Nerád spomínam na svoje pracovisko. Mal som pol roka do dôchodku a zamestnávateľ mi dal výpoveď. Najprv ma však totálne ponížil, dal mi porušenie pracovnej disciplíny, že som bol u lekára. A nepriniesol som potvrdenie, mal som len priepustku k lekárovi tak, ako to robia ostatní kolegovia. Ten jeho výklad zákona bol nesprávny. Ale mal som sa s ním hádať? Kto by mi pomohol. Všetci sú radi, že na nich ešte nezaútočil. Teraz je len otázka času, kedy si vyberie ďalšiu obeť.
Tak zase ten Zákonník práce, dá sa, ale krásne zneužívať. Ešte ani jedna novelizácia Zákonníka práce nepriniesla firemnú kultúru na pracovisku.
A prečo to zamestnávateľ robí a robil voči Vám?
Lebo mu to spoločnosť umožnila, za 23 rokov sme mu dovolili zaviesť silný psychický teror na pracovisku. A nazvali sme to „Na Slovensku je to tak.“ Politici sľubovali nám druhé Švajčiarsko, 100%, či až 200% zvýšenie platov, zvýšenie zamestnanosti....A kde stále sme???
Veľká väčšina ľudí netuší, že vývoj medziľudských vzťahov na pracovisku sa vyvíjal a u nás tomu nikto nevenoval žiadnu pozornosť.
"Šikanovanie" na pracovisku je aj u našich kolegov v Nemecku, ale tam je to ústavne chránené. Ale nemecká vláda na rozdiel od našej vlády má právny záujem na riešení problému mobbingu.
Zamestnávateľ a podniková rada v súlade so štandardom vývoja medziľudských vzťahov majú zákonnú povinnosť zastaviť konanie "šikany".
Nemeckí kolegovia nám poslali štúdiu, ktorú uskutočnili a kde zistili, že zo 4 000 podnikov každý desiaty podnik v Nemecku v dôsledku konfliktu na pracovisku dosiahol stratu 500 000 eur.
Ako je to na Slovensku? Koľko peňazí nám uteká....?
Aj na Slovensku nevyriešené konflikty na pracovisku môžu spôsobiť a spôsobujú úplne zbytočné náklady v štátnych úradoch, vo firmách, v spoločnostiach.
Ale naši zamestnávatelia sa bránia, aby sme vstúpili k nim na ich pôdu. Ako nás informujú, pracovné vzťahy na pracovisku sú pre nich tabuizované. Nechcú sa nám vyjadriť, ako a čo robia so svojimi zamestnancami. Ba dokonca svoje konanie zverujú advokátom len, aby ochránili svoje nekalé praktiky, ktoré páchajú na pracovisku.
Zaujímavý je príklad zamestnávateľa, ktorý sa na úkor svojej obete vyjadril: Nie sme spokojní, že sa na Vás obrátil náš zamestnanec, mal si to riešiť sťažnosťou.
Ale, ale a to proti svojmu nadriadenému, ktorý to bude šetriť sám a prípadne so svojimi "ľuďmi"? To zase nie je v súlade so zákonom. A tak páchateľ na pracovisku nám "veselo" porušuje zákon.
Ďalšia naša štatistika ukazuje, že poskytovanie právnej pomoci a podania žaloby na súd by využilo viac ľudí, ale advokátske kancelárie sú drahé. Predsa každý aj advokáti sú radi, že majú svoju prácu. Prípad šikanovaného zamestnanca spoplatnia podľa svojho cenníka. Je to pre nich predsa ďalší klient.
A pri našom právnom systéme vymožiteľnosti práva niet divu, že súdnych prípadov je málo.
Rovnako ako európsky ombudsman vo svojom prieskume z roku 2011 uviedol, že pravidelné monitorovanie názorov občanov prispeje k zlepšeniu výkonu všetkých inštitúcií Európskej únie aj my sme presvedčení, že prostredníctvom OZ Práca a vzťahy pravidelné monitorovanie názorov občanov zvýši informovanosť občanov vo všetkých regiónoch Slovenska o našej ďalšej činnosti, medzinárodnej spolupráci jednotlivých prípadov mobbingu.
