Chudáci nezamestnaní. Prichádzajú na úrad práce, aby sa registrovali. Ale veď to nie je povinné? Nie. No dobre, ale je lepšie dostávať finančnú dávku, teda aké - také peniažky. Áno, peniažky nezamestnaným patria.
Ale pozor aj tu len za splnenia zákonných podmienok, ak zamestnávateľ prispieval za zamestnancov odvody do štátneho rozpočtu. Alk si zamestnávateľ neplnil odvodové povinnosti. tak nezamestnaný sa stáva ešte väčším chudákom, ako keď na úrad práce prišiel. A kto tu získal? Zamestnávateľa nekontroluje štát. Toto si musí kontrolovať nezamestnaný, ale ten je rád, že má prácu. Tu je prvý nedostatok v evidencii nezamestnaných.
Ďalší nezamestnaný prichádza: Zamestnávateľ ma prepustil v skúšobnej dobe. A prečo? Lebo mu to zákon umožňuje. Onedlho sa náš nezamestnaný dozvedel, že jeho bývalý zamestnávateľ si vzal ďalšieho nezamestnaného z evidencie nezamestnaných a dostal znovu príspevok od štátu. Druhý nedostatok v evidencii nezamestnaných. Prečo sa neskúmajú a nesledujú príčiny nezamestnanosti? Zaujíma sa niekto o problém hlbšie? Problém sa jednoducho zakorenil. Zamestnávateľ nie je motivovaný, aby sa staral o to, aby mali jeho zamestnanci dosť práce. Tým sa zneužíva terajší systém, keď zamestnávatelia praktizujú prepúšťanie v skúšobej dobe a následne zoberú z úradu práce ďalšieho nezamestnaného a s ním aj dotáciu.
Ďalší nezamestnaný: Už som to nemohol zniesť také ponižovanie a sústavné útoky, stále bol s mojou prácou nespokojný, čím viac som sa snažil tým bolo horšie, niekedy som ho chcel tresnúť tým kladivom, čo som práve v ruke držal svojho šéfa. Nakoniec ma prinútil, aby som dal výpoveď. Zo zdravotných dôvodov. Prečo? Dostal som nakoniec infarkt. Sanitka ma prišla odviesť ani neviem, kto ju zavolal. Som psychicky zničený. Tretí nedostatok v evidencii nezamestnaných. Zamestávateľ vie, že ho nikto nebude kontrolovať, ako pracuje so zamestnancami. A preto na pracoviskách existuje týranie, mobbing,bossing šikanovanie. Každá obeť akéhokoľvek týrania, šikanovania, mobbingu, bossingu sa musí liečiť. Tým sa mení nielen pracovný, ale aj súkromný život postihnutého. Každá obeť potrebuje komplexnú lekársku, psychologickú, právnu a sociálnu starostlivosť. Ak sa vyliečený vráti do pôvodného prostredia ochorie znovu. A tu sa prejavujú ekonomické a sociálne následky.
Všetky tri nedostatky ukazujú, že v našej spoločnosti je hlboký problém neriešenej nezamestnanosti. Preto jedinou cestou, ako tomuto predchádzať je potrebná úplná zmena systému, ktorý tu 22 rokov mal svoju moc.
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej Kandidátky ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
