Aj moje heslo na tomto blogu je „každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet“.
Ak som videla prípady, kedy niektoré z práv sú našim priateľom, známym, spoluobčanom odopierané, hľadala som pomoc. Nestačilo mi ostať len v poznaní, sme na Slovensku a tu to nejde. Neznalosť problematiky neospravedlňuje. Ja som sa rozhodla malými aktivitami prispieť dobrej veci a pozrela sa na problematiku násilia na pracovisku, prečo sú práva zamestnancov na Slovensku odopierané a porušované.
To znamená, ak chcem niečo zmeniť, musím sa zapájať do verejných aktivít. Začala som bojovať za obete násilia páchaného na pracovisku. Zistila som , že na to nemáme zákony. Aj keď aj mňa mobbovali, moja verejná aktivita mi priniesla ponuku kandidovať.
Reakcie na prípad neznámej pani (v minulom článku), ktorú chcú vyštvať z pracoviska mi potvrdila, že na Slovensku sme v hlbokej kríze, v kríze základných ľudských práv a slobôd.
Nie je vecou poznať Zákonník práce a vybrať si z neho len to, čo mi vyhovuje, aby som skončil pracovný pomer so zamestnancom, ale je tu problém ďaleko hlbší. Ten sa týka ľudských práv. Človek nie je nástroj, preto sa k nemu treba vždy na každom mieste a v rôznych situáciách správať dôstojne. A že tomu tak nie je, o tom ma presvedčujú aj časté novelizácie Zákonníka práce.
Rovnako je to aj pri neznalosti problému mobbingu. Ak ho niekto neskúsil, ako obeť, tak nemôže správne reagovať.
"Akákoľvek protiprávna výpoveď môže byť riešená súdnou cestou?" takéto rady nepomôžu ani zamestnancovi a ani zamestnávateľov. A štát zaťažujú. Len si skúste podať žalobu.
"Ak si zamestnanec riadne plní svoje úlohy, nie je dôvod sa zamestnanca zbaviť." Je vidieť, že žijete na Slovensku, o tom svedčí aj Vaša rada.
"V prípade, že zamestnávateľ chce na jeho miesto usadiť syna pána riaditeľa, dá sa to urobiť aj elegantnejšie, ako postupným otravovaním života zamestnanca, ktorého sa chce zbaviť."
Ale takto koná a myslí mobér. Radšej reakcie a rady, ako neznámej panej pomôcť už nerozoberiem do konca. Ak budete obeťou, rada Vám pomôžem.
Bojujem za obete násilia na pracovisku. Potrebujeme nové zákony na ich ochranu.
Preto kandidujem.
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej Kandidátky ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
