ustanovení Zákonníka práce. To znamená, že v roku 2013 odhalili inšpektori práce o 1 620 porušení viac ako v predchádzajúcom roku. Vzrástol aj celkový počet všetkých výkonov inšpekcie práce. Najviac sa porušujú náležitosti pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ neuvedie nadčasové hodiny a potom za ne zamestnancovi neplatí. Nesprávne je vyplácanie minimálnej mzdy, rovnako nesprávne sa zamestnávatelia orientujú pri náhrade mzdy a v neposlednom rade zamestnávateľ nedodržiava povinnosť umožniť stravovanie zamestnancov.
Všetko sa to točí o peniazoch, ktoré ostávajú u zamestnávateľa a ten s nimi gazduje. Štatistika sa za posledné roky výrazne nemenila, stále sa občan domáha svojich práv na mzde. Ani sme sa nenazdali a pomaly nenápadne sme si vybudovali novodobé otrokárstvo. Nebolo by dňa, keby sa odvážny občan neprihlásil so svojou skúsenosťou psychického týrania na svojom pracovisku.
Túto špinavú politiku sem priniesli samotní politici, ktorých sme volili a volíme. Aj dnes keď nás novinári zahlcujú správami z pochodov na BONAPARTE vidíme, koľko občanov ešte nevidí alebo nechce vidieť do zákulisia špinavej politiky. zamysleli sa občania čo im priniesli politici za pol roka od volieb? Hľadanie káuz a ich populistické zviditeľnenie na námestiach. Ale otvorme oči. lebo tie kauzy rýchlo rastú ako huby po daždi. Z toho si politici ťažkú hlavu nerobia.
http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/V-lukrativnej-oblasti-sa-stavia-lukrativna-budova-Bude-to-druhe-Bonaparte-274861
"Ak chcete prísť o prácu, stačí, keď budete svoju prácu vykonávať svedomite, v zmysle platných zákonov a nedáte sa zastrašiť. Toho som sa držala aj ja počas takmer 30 rokov práce kontrolórky a nakoniec som dostala výpoveď pre nadbytočnosť.“ nieslo sa námestím z úst pani Lapinovej, Bielej vrany. Takýchto obetí je tu tiež ako húb po daždi. Ale na námestí líder hnutia OĽaNO zviditeľnil len sám seba. Denne tu prípady ako pani Lapinová pribúdajú. A čo s tým? Niekto vymyslel súťaž o Biele vrany. Nič viac.
Slovenský problém je, že nemáme osobnosti, ktoré by sa postavili za mobbovaných ľudí a v konkrétnych prípadoch pomohli skoncovať s nespravodlivosťou. Práve naopak, niektoré „osobnosti“, ktoré by mohli urobiť v tejto oblasti poriadok, za pomoci súdov, vytvárajú prostredie nedotknuteľnosti určitej elity. Možno hovoriť o zlyhávaní právneho štátu a nástupu extrémizmu.
Pre celú spoločnosť je deštruktívne, ak sa napríklad v akademickom prostredí môže demokraticky nadávať na predsedu vlády, prezidenta a aj na Pána Boha, avšak nie na „Pána Rektora“. Tam demokracia končí. Na univerzitách vládne strach a tí, čo sú schopní viesť otvorenú akademickú diskusiu mlčia, lebo sa boja o miesto.Tragické je, že nielen mlčia, ale v prípade donútenia svedčia proti mobbovanému na súde, aj keď konajú v rozpore so svojím svedomím.
Pán učiteľ z Beckova sa stal na súde terčom útokov svojich kolegýň, a bolo jedno či je to osoba veriaca alebo ateistka. Požadované „pätolizačstvo“ je v rozpore s našimi hodnotami, ľudským svedomím a dôstojnosťou. Strach z nezamestnanosti je opodstatnený. Aj keď vysoké školy trpia nedostatkom docentov a profesorov a ich odchodom stráca univerzita alebo fakulta financie a prestíž, mobbéri ich vyhadzujú.
Pre ilustráciu spomeniem prípad docenta, ktorý na istej fakulte kritizoval nečestné praktiky svojej nadriadenej, a keď sa uchádzal o miesto na iných školách, tak mu sprostredkovane odkázali: „Aj keď by sme vás radi prijali, u nás nemôžete pracovať, váš pán rektor volal nášmu pánovi rektorovi a musíme brať do úvahy, že váš pán rektor vybavil našej škole“..... Na inej škole mu povedali: „Musíme vás prepustiť, sú veľké tlaky zhora!“ Ak sú tieto výpovede pravdivé, nepripomína Vám to diktatúru?
Práve na našich školách a v posledných rokoch čoraz častejšie v sociálnych sieťach sa deti učia "znehodnocovaniu" a primerane tomu rastúcim následkom pre jednotlivca. Naše deti by mali byť preventívne včas oboznamované o téme "ponižovania". Vhodné je preventívne a plné uznanie následkov mobbingu pretože mobbingom postihnutí občania sa ocitnú vo finančnej špirále sociálneho úpadku. Osobitné represívne, resp. zákonné opatrenia by mali garantovať najvyššiu mieru prevencie a ochrany proti mobbingu a súčasne by nesmeli byť zneužité proti obetiam mobbingu. Pokračujeme v začatej ceste, lebo páchatelia majú svoje pôsobenie na obete už dávno prakticky použiteľné.
