Ale aj príležitosť pre média, aby zviditeľnili senzáciu, ktorá sa na balkóne udiala. O chvíľu sa Slovensko „masírovalo“ desivými zábermi, ktoré sa neminuli účinkom.
Slovensko je nádherná krajina, ale ako sme videli na mimoriadnej schôdzi parlamentu, pomery v tejto krajine sú veľmi zlé. V takýchto pomeroch sa ľudia nemôžu cítiť ako doma. To, ale neznamená, že odtiaľto treba ujsť a nesnažiť sa prispieť k ich zlepšeniu.
História nášho vládnutia ukazuje, že modrí nadávajú na červených, červení na modrých, používajú iróniu a výsmech a pritom v situácii, v akej je Slovensko, to vyznieva pre občanov len ako "zábava na dlhé zimné večery". Od "nežnej" ešte žiadna vláda nespravila pre národ nič, čo by pomohlo zvýšiť úroveň a kvalitu života občanov, či vyriešiť ich problémy.
V mojom príhovore som poukázala, že je úplne jedno, či bola vláda červená, či modrá. Od roku 1989 došla deštrukcia Slovenska až do dnešného stavu, kedy sme cudzincami vo vlastnej krajine. Všetky vlády sa snažili rozpredať, čo sa dalo a je jedno, kto nám tu vládol. Dlhodobé problémy (Rómovia, menšiny, nezamestnanosť...) nikto neriešil a nerieši. Všade na nás po tie roky číhal strach. Zastrašovanie ľudí, to je najlepšia stratégia moci.
Všetky politické zoskupenia, ktoré sa dostanú k moci, konajú a prijímajú rozhodnutia v prospech svojich záujmov. Nemáme po roku 1989 jedinú politickú stranu alebo hnutie, ktoré by obhajovalo záujmy zamestnancov, pracujúcich, málo majetných, alebo jednoducho tej vrstvy obyvateľstva, ktorá nie je vlastníkom žiadnej formy kapitálu.
Pomoc nepriniesli ani odbory. Od vzniku Slovenska nezačali obhajovať záujmy a práva zamestnancov, pracujúcich. Občania preto rezignovali na akýkoľvek politický život. Nečinne pozorovali, ako si politické strany a hnutia delili a delia moc nad majetkom, ktorý ešte vo vlastníctve štátu zostal. Ba dokonca terajšia vláda pomocou výberu daní od chudákov občanov chce znovu získať ďalšiu korisť A v neposlednom rade sa majekovou korisťou stali eurofondy.
V takomto deformovanom politickom režime som ako nezávislá poslankyňa predpokladala, že pomocou ďalších kolegov, nezávislých poslancov pomôžeme zotročenému slovenskému národu. Ale realita rýchlo zhasla. Nakoľko nemali záujem pomôcť občanom, bola to strata času sledovať, ako sa krútia v naskočenom kolese moci. Kto z nich si svoj zákon, ak je vôbec poslancami SMERu prijatý, ide skontrolovať do terénu?
Pár nezávislých poslancov, ktorých nič nespája, v parlamentnej demokracii nemá žiadnu silu. Myšlienka nezávislosti však od jeho pôvodcu poslanca Matoviča nebola a nie je (a možno ani nebude) dosiaľ rozpracovaná. Stabilita názorov nezávislých poslancov politického hnutia sa riadi podľa ich miery strachu o zaradenie sa do kandidátskej listiny svojho lídra v budúcich parlamentných voľbách.
Ak by boli kolektívnym orgánom, mohli reprezentovať pôvodne myslené záujmy občanov. Kolektívny orgán má svoju silu. A preto pán premiér sa nemusel na mimoriadnej schôdzi parlamentu obávať, že pride o svoje kreslo, kolektív poslancov SMERu ho vždy podrží a podržal.
Preto je nad slnko jasnejšie, že v súčasnej etape spoločenského a politického vývoja Slovenska občanov bez väčšieho majetku ani v parlamente, ani vo vláde a očividne ani na ústavnom súde nemá, kto zastupovať. Slovensko potrebuje zmenu, ľudí trápi beznádej, tomu nepomôže a nepomohla žiadna nočná mora, resp. mimoriadna schôdza, alebo akási "lepená" úprava minimálnej mzdy či vianočný príspevok. Je načase, aby prišli nielen do zákonodarného zboru Národnej rady SR odborníci, ktorí v tomto chorom systéme vládnutia nebudú hľadieť na svoj vlastný prospech. A ktorí nebudú mať strach.
