Život mladých ľudí neovplyvňujú udalosti, ktoré sa okolo nich dejú, netrápia ich. Krajina, v ktorej žijú, nie je pre nich nádejou na prežitie zmysluplného života. Utekajú do cudziny tak, ako utekali naši predkovia z Uhorska do Ameriky. Večne za prácou. Mladí nevedia ako a najmä prečo majú žiť v tejto našej umelej demokracii.
Podstata problému našej demokracie je v kvalite spoločenského systému, v jeho nastavení, teda komu a akým hodnotám slúži. A to súvisí s kvalitou ľudí, ktorí tento system nastavili a postupne ho ich nasledovníci až do dnešných dní rozvíjali.
Z tejto histórie by sme sa mali konečne poučiť, lebo je hanbou pre terajšie generácie mladých ľudí. Posledných dvadsať rokov sme nedali našim občanom šancu na dôstojný život.
Miera ohlupovania a manipulovania je neuveriteľná. Dnešná situácia vyzerá ako pred každou vojnou, keď kapitál je v koncoch, a hrozí mu pád. Chudoba a bieda na Slovensku, nemá príčinu ani v tom, že sa tu nevytvárajú hodnoty. Tie pracujúca trieda a milovníci kapitálu, produkujú. Väčšinou za priemernú, či minimálnu mzdu. Ale vyprodukovaná nadhodnota, putuje majiteľom sprivatizovaných firiem. Krajina, ktorá je ekonomicky okupovaná, keď všetko naše bohatstvo patrí zahraničným vykorisťovateľom, má nulovú slobodu.
Aj v našej výskumnej úlohe zasahuje zahraničný vykorisťovateľ do ľudských životov na slovenských pracoviskách.
Sudca otvára 16 pojednávanie, v ktorom slovenský podnikateľ dostal právomoc vytvárať kapitál pre zahraničnú firmu. “Ak to dnes neukončí”, pomyslím si na adresu sudcu, “tak takýto sudca nemá právo nosiť sudcovský talár”. Stále sa točí v bludnom kolese starých, nahromadených problémov zlej firemnej kultúry na pracovisku, ktorú ani nevie pomenovať.
Čo je príčinou tohto tak dlho sa vlečúceho sporu? Nekvalitná legislativa, vytváranie nedostatočných podmienok na jej uplatňovanie až po správanie tých, ktorí vykonávajú paragrafové znenia a ktoré aj v tomto prípade sú účelové.
Sudca vytvára nepríjemnú a dusivú atmosféru v snahe znepríjemniť život obete, ktorej už zamestnávateľ svojimi útokmi značne poškodil zdravie a ohrozil aj život jej rodiny. Niet divu, že sa Slovensko podľa správy Európskej komisie ocitlo na prvom mieste zo všetkých členských štátov Európskej únie, pokiaľ ide o dĺžku konania. Podľa prieskumu - nastavený system funguje v právnom zastúpení nie podľa kvality, ale podľa toho, či advokát pozná sudcu, a to nadväzuje aj na priebeh celého nehospodárneho konania trvajúceho na súde pomaly dva roky v snahe vybaviť alebo kúpiť si spravodlivosť.
“Tu nie ste v parlamente”, povedal mi sudca na moje zhodnotenie prípadu, kde nedodržanie zákona je evidentné a stačilo rozhodnúť už pred prvým pojednávaním, ak by si sudca naštudoval spis. Lebo takto je nehospodárne celé dvojročné konanie na súde. Zase to ide z peňazí nás občanov. Nepomáha ani sťažnosť na sudcu, či interpelácia na ministra spravodlivosti ako poslankyne bez žiadnych práv. Tie majú úspech len u tých, ktorí sú v systéme desať, dvadsať rokov a svoju cestu poslanca si “zabetónovali”.
http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/interpelacia&ID=1194
http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/interpelacia&ID=1208
Z odpovede pána ministra spravodlivosti vyberám: “Aby však súdy mohli riešiť podania týkajúce sa výslovne šikany, mobbingu, bossingu na pracovisku, je v prvom rade nevyhnutné, aby táto problematika bola osobitne expressis verbis zahrnutá do príslušných pracovnoprávnych predpisov. Nakoľko len na ich základe môžu súdy konať. Odporúčam Vám obrátiť sa v tejto veci na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.” Posunutie na iný štátny orgán, to je móda nášho system. Ale tam som už bola a stále stojím pred dverami.
Zmeny v súvislosti s novými reformami v súdnictve, uviedol minister spravodlivosti v časopise Trend z 3. apríla 2014 “……Ministerstvo spravodlivosti má jasnú ambíciu na jeseň tohto roku predložiť návrhy zákonov v paragrafovej podobe na rokovanie vlády. Chceme dosiahnúť to, aby rozhodnutie sporu na prvom pojednávaní nepatrilo do ríše fantázie alebo nebolo alebo nebolo vzácnou výnimkou z pravidla, ale samotným pravidlom. Pre mňa osobne je neakceptovateľné, aby sme mali vydierateľných sudcov. Nemôžem sa zmieriť s tým, keď sudcovi chýba elementárna miera slušnosti pri vystupovaní voči účastníkom konania……….”
Nie je to síce odpoveď na moje právne otázky, je to pre mňa výzva a zložitá cesta ďalej prispievať k právnemu riešeniu problematiky mobbingu, bossingu, a tak pomôcť utvárať spoločensko právne vedomie našich občanov.
