Moje skúmanie problematiky nezamestnanosti ma priviedlo k prípadom riešeným a neriešeným. Ale výsledný efekt žiadny. Nezamestnanosť teda rástla v štatistických číslach.
A preto upozorňujem na dnešné následky tejto politiky štatistických čísiel.
Dnes táto situácia povoláva do riešenia nasledovných problémov:
a) sústavné zvyšovanie počtu rôznych chorôb následkom mobbingu v rodinách a na pracoviskách;
b) absencia seriózneho prieskumu známych príčin mobbingu
c) absencia mobbingu – nie je uznaný ako vyvolávajúca príčina duševných a telesných porúch zdravia;
d) maskovanie mobbingu za indiferentné diagnózy, ako je napr. depresia, stres, či neuróza a iné, alebo za somatické diagnózy ako je žalúdočná dyspepsia, srdcová neuróza – čo sú už absolútne zavádzajúce diagnózy a spôsobujú „sociálnu slepotu“,
to znamená, že spoločnosť vôbec nevníma zhubnosť mobbingu –
ani oficiálne, ani štatisticky, ale ani empaticky;
e) úrady práce vôbec neskúmajú štatistický výskyt „straty zamestnania“ pre mobbing;
f) v našich zákonoch neexistuje definícia mobbingu ani žiadna legislatívna úprava na ochranu mobbovaných slušných ľudí;
g) chýba ochota poslancov riešiť danú situáciu – doterajšie blazeované rozhovory mali nulový výsledok;
Nakoľko som zistila tieto problémy v našej spoločnosti, moja činnosť smerovalo ďalej, a to podarilo sa mi založiť Občianske združenie Práca a vzťahy www.pracaavztahy.sk, kde som začala zverejňovať prípady obetí mobbingu a bossingu.
Dnes je veľmi dôležitá osveta, monitorovanie, zhromažďovanie a šírenie informácií na pomoc obetiam násilia na pracovisku.
Tiež som oslovovala štátne inštitúcie o pomoc pre obete násilia na pracovisku, ale nedostala som žiadnu kladnú odpoveď.
Nakoniec som dostala možnosť kandidovať ako nezávislá kandidátka do parlamentu pod číslom 13 za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, kde chcem podávať legislatívne návrhy, aby zamestnávatelia boli viazaní povinnosťou chrániť zamestnancov pred bossingom a pred mobbingom.
Do volieb rozoberiem môj volebný program pre slušných ľudí.
Ľudia sú benevolentní voči zlu prítomnému na pracovisku, a prečo?
Možno v tom horšom prípade sú mobbérmi !
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej kandidatúry ako nezávislej na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde
