vidieť? Ktorý z nich si pozrel do vnútra svojho rezortu a hľadal príčiny, prečo sa naši občania obracajú až na Európsky súd pre ľudské práva? Ktorý z nich zisťoval príčiny nehospodárnych konaní na súdoch, ktoré nám uberajú peniaze zo štátneho rozpočtu? Aj naši občania, voliči potrebujú vedieť pravdu. Ľudia už z našej politiky strácajú nervy. Časté a zbytočné sú mimoriadne schôdze parlamentu, kde sa ide odvolávať minister spravodlivosti, predseda vlády či naposledy zverejnené správy o odvolávaní ministra zdravotníctva. Je nad slnko jasnejšie, že nikto nemôže očakávať, že odvolávanie ministrov či predsedu vlády sa skončia s úspechom opozície. Býva to len politické prekáranie vzájomných nedostatkov politických strán, ktoré nám tu za posledných 25 rokov vládli. A teraz pred voľbami sa potrebujú viac zviditeľniť.
Je to aj príležitosť pre média, aby zviditeľnili senzáciu, ktorá sa bude diať v parlamente. História nášho vládnutia ukazuje, že modrí nadávajú na červených, červení na modrých, používajú iróniu a výsmech a pritom v situácii, v akej je Slovensko, to vyznieva pre občanov len ako "zábava na dlhé zimné večery". Od nežnej revolúcie ešte žiadna vláda nespravila pre národ nič, čo by pomohlo zvýšiť úroveň a kvalitu života občanov, či vyriešiť ich problémy. Je úplne jedno, či bola vláda červená, či modrá. Od roku 1989 došla deštrukcia Slovenska až do dnešného stavu, kedy sme cudzincami vo vlastnej krajine. Všetky vlády sa snažili rozpredať, čo sa dalo a je jedno, kto nám tu vládol. Dlhodobé problémy (Rómovia, menšiny, nezamestnanosť...) nikto neriešil a nerieši. Všade na nás po tie roky číhal strach. Zastrašovanie ľudí, to je najlepšia stratégia moci.
Všetky politické zoskupenia, ktoré sa dostanú k moci, konajú a prijímajú rozhodnutia v prospech svojich záujmov. Nemáme po roku 1989 jedinú politickú stranu alebo hnutie, ktoré by obhajovalo záujmy zamestnancov, pracujúcich, málo majetných, alebo jednoducho tej vrstvy obyvateľstva, ktorá nie je vlastníkom žiadnej formy kapitálu.
Pomoc nepriniesli ani odbory. Od vzniku Slovenska nezačali obhajovať záujmy a práva zamestnancov, pracujúcich. Občania preto rezignovali na akýkoľvek politický život. Nečinne pozorovali, ako si politické strany a hnutia delili a delia moc nad majetkom, ktorý ešte vo vlastníctve štátu zostal. Ba dokonca terajšia vláda pomocou výberu daní od chudákov občanov znovu získala len ďalšiu korisť A v neposlednom rade sa majetkovou korisťou stali eurofondy. V takomto deformovanom politickom režime som ako nezávislá poslankyňa predpokladala, že pomocou ďalších kolegov, nezávislých poslancov pomôžeme zotročenému slovenskému národu. Ale realita rýchlo zhasla. Nakoľko nemali záujem pomôcť občanom, bola to strata času sledovať, ako sa krútia v naskočenom kolese moci. Kto z týchto poslancov si svoj zákon, ak je vôbec poslancami SMERU prijatý, ide skontrolovať do terénu?
Pár nezávislých poslancov, ktorých nič nespája, v parlamentnej demokracii nemá žiadnu silu. Myšlienka nezávislosti však od jeho pôvodcu poslanca Matoviča nebola a nie je (a možno ani nebude) dosiaľ rozpracovaná. Stabilita názorov nezávislých poslancov politického hnutia sa riadi podľa ich miery strachu o zaradenie sa do kandidátskej listiny svojho lídra v budúcich parlamentných voľbách. Ak by boli kolektívnym orgánom, mohli reprezentovať pôvodne myslené záujmy občanov. Kolektívny orgán má svoju silu. A preto pán premiér a ani pán minister zdravotníctva, či celá vláda SMERU sa nemusí na žiadnej mimoriadnej schôdzi parlamentu obávať, že príde o svoje kreslo. Kolektív poslancov SMERU vždy podrží a podržal predsedu vlády či celú vládu.
Preto je nad slnko jasnejšie, že v súčasnej etape spoločenského a politického vývoja Slovenska občanov bez väčšieho majetku ani v parlamente, ani vo vláde a očividne ani na ústavnom súde nemá, kto zastupovať. Slovensko potrebuje zmenu, ľudí trápi beznádej, tomu nepomôže a nepomohla žiadna nočná mora, resp. t. č. mimoriadna schôdza odvolávania ministra zdravotníctva, alebo akási "lepená" úprava minimálnej mzdy či vianočný príspevok. Je načase, aby prišli nielen do zákonodarného zboru Národnej rady SR odborníci, ktorí v tomto chorom systéme vládnutia nebudú hľadieť na svoj vlastný prospech. A ktorí nebudú mať strach.
Každý neinformovaný občan udržiava špirálu sociálnej katastrofy. Mlčky ignorujúc zvieracie metódy v medziľudských vzťahoch prispieva k vyhynutiu vzťahov medzi ľuďmi, resp. k zlej firemnej kultúre. Ako viem, naša vláda ticho pracuje a neposkytuje občanom o tejto problematike žiadne informácie. V súčasnosti vidíme rôzne zdokonaľovania sociálnych zákonov, ale nevidíme žiadne dodržiavanie ľudských pravidiel v pracovnoprávnych vzťahoch. Na zverské zaobchádzanie s „pracovnou silou“ sa sťažuje stále viac euroobčanov, teda nielen u nás, ale v celej Európskej únii. Slovenská republika cez mobbing stráca ľudí aj peniaze. Slovenská cesta zamestnanca z práce do stratena je pre štát enormne drahá a pre jednotlivca je dvojako smrteľná. Najprv je sociálne smrteľná – človek stráca sociálne vzťahy. Potom je fyzicky smrteľná – človek rýchlo nadobúda ochorenia, rýchle ho navštívi smrť.
Pomaly uplynú štyri roky, čo nám vládne SMER a v parlamente má 83 poslancov. Pán premiér mal teda ako hlavný líder SMERU dosť času angažovať sa v politike pre občanov. Sľúbil zvýšiť platy učiteľom, sľub nesplnil. Sľúbil zmeniť justíciu k lepšiemu, sľub nesplnil. Sľuby a len sľuby........toho má občan už dosť. Stále sa stretávame s nevymožiteľnosťou práva a spravodlivosti na našich súdoch.
„Netreba sa obávať“, spomínam si na slová riaditeľky legislatívno-právneho odboru na nezávislom štátnom Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, „zvíťazí Fico a udrží sa na úrade aj pán predseda úradu“. Kde všade si zástancovia Smeru povedia a povedali tieto slová.
Tak na takúto politiku pozerať a sedieť v rokovacej sále parlamentu si vyžaduje dobrý žalúdok. Na to som sem neprišla, vonku je plno chudákov, žobrákov, bezdomovcov, ľudí, ktorí sú vďaka takýmto divadelným politikom na ulici.
Čo je príčinou neúspechu našich občanov na súde, kam ich posielajú štátne orgány? Nekvalitná legislatíva, vytváranie nedostatočných podmienok na jej uplatňovanie až po správanie tých, ktorí vykonávajú paragrafové znenia, ktoré sú často účelové. Niet divu, že sa Slovensko podľa správy Európskej komisie ocitlo na prvom mieste zo všetkých členských štátov Európskej únie, pokiaľ ide o dĺžku konania. Podľa prieskumu - nastavený systém funguje v právnom zastúpení nie podľa kvality, ale podľa toho, či advokát pozná sudcu. A to nadväzuje aj na priebeh môjho prípadu antidiskriminačnej žaloby proti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Dokazuje to dĺžka tohto nehospodárneho konania trvajúceho na súde pomaly štyri roky v snahe vybaviť alebo kúpiť si spravodlivosť.
Dňa 9. novembra 2015 sa zase v priestoroch pojednávacej siene na Krajskom súde v Bratislave bude odvíjať môj príbeh porušenia zásady rovnakého zaobchádzania na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, kde som začala boj proti mobbingu, proti psychickému násiliu na pracoviskách, ktorý ma posunul do parlamentu. Podporujem každého občana, ktorý sa pripojí a pomôže dobrej veci, aby sme konečne mohli založiť stranu pre všetkých zamestnancov. www.ritomska.eu
