Ale všetci sú ticho. Nikto nepovie ani slova. Nikto sa nepridá na moju stranu. Strach vládne na nezávislom štátnom úrade rovnako ako na každom pracovisku. Konečne sa občania, voliči, najmä, ktorí ste nezamestnaní, zobuďte a poďte voliť. Inak budete žiť v bezprávnej krajine ďalej. Od roku 2012 mi prichádzajú podnety, ktoré dokazujú, že je Vám občanom "sveta žiť" na našom Slovensku.
O svinstve, ktoré sa tu rozmohlo, prinášam nové dôkazy, teraz keď média prinášajú informácie o štrajku učiteľov. Kto to zase manipuluje a zavádza verejnosť? Kde je problém?
"Učil som na jednej bratislavskej základnej škole,
kde som upozornil spolu s jednou kolegyňou na obrovské mrhanie finančných zdrojov. Na konci školského roka sme dostali výpovede. Na základe nášho upozornenia prebehla finančná kontrola, ktorá zistila porušenie finančnej disciplíny v hodnote 100 000 eur. Finančná kontrola sa mala prejednať na obecnom zastupiteľstve už pred mesiacom. Stále sa tak nestalo a bojím sa, že nie je o to záujem to prejednať . Mám dokumenty ktoré potvrdzujú moje slová. Zmluva, ktorá bola sfalšovaná v hodnote cca 100 000 eur. Ja som učil na škole len rok, ale dozvedel som sa, že za 8 rokov, čo je pani riaditeľka na škole bolo prepustených vyše 40 učiteľov.
Učil som 10 rokov, ale to, čo som prežil na tejto škole ma od profesie, ktorú milujem odradilo na veľa rokov. Dúfam, že sa ozvete a viem Vám poskytnúť dokumenty, ktoré mám.
Dobrý večer pani Ritomská, ja som bol párkrát v NRSR aj vtedy, keď nás nechceli pustiť na balkón, pri fraške s odvolávaním Fica. Stretol som sa s poslancami. Hovoril som im a viackrát aj písal na FB, aby už prestali povinné tance so zákonmi už stačilo, nemá to zmysel, už si to dosť odskúšali, teraz už treba konať na inom fronte. Už dávno som im poslal môj návrh na “prevrat k zákonnosti “. Vtedy som radil, aby navrhovali zákony, (viď príloha) teraz hovorím už dosť bolo frašky!!! Všetci ľudia, čo volili OĽaNO, právom očakávali, že teraz sa postavia na čelo za práva občanov a splnia to, čo sľubovali. Mám, ale tiež zlé tušenie, že vo viacerých prípadoch je to “podnikateľská činnosť” robiť divadlo a byť znova zvolený. Inak ja som v súčasnosti na tom najhoršie za posledných 23 rokov, "ficovládne" podmienky ma donútili skončiť náš obchod a ísť na predčasný dôchodok a vypočítali mi za 47 rokov práce 299 euro a 20 centov a nesmiem pracovať, lebo by mi aj to zobrali a z toho máme žiť, aj dve osemnásťročné dcéry. Spústa podnikateľov dopadla tak isto. V tomto štáte sa nedá žiť, bieda, nespravodlivosť a opozičné mikrostrany, každý proti každému, nie je za kým ísť. Konečne viem, ako to v OĽa-No chodí. Ďakujem že ste prehovorili, mám podobný názor na tieto veci ako Vy. S pozdravom J. K.
Pracujem v rozpočtovej organizácii v malom meste, kde roboty niet.1. 11. 2013 to bude 30 rokov, čo pracujem v sociálnej oblasti a takmer v jednej organizácii.Vo februári 2003 k nám prišiel nový riaditeľ (lepšie povedané dosadili nám Ing. s elektrotechnickým zameraním) a ten od prvého dňa začal všetko možné podnikať proti mne.Trvá to už 11 rok, ale t.r. sa jeho "opatrenia" voči mne začali neúmerne stupňovať s vyhrážkami na prepustenie.Mám 48 rokov, 3,5 ročné dieťa a manžela na invalidnom dôchodku a s nervami som v "kely". Ja som na príjme závislá, šéf má do dôchodku 2 roky, myslela som, že keď som už toľko vydržala, tie 2 roky ešte vydržím. Ale neviem, neviem ....Čítala som rôzne články o šikanovaní, aj to, že Vy sa snažíte o zmenu legislatívy na ochranu pred šikanovaním. Písala som aj na Národný úrad na ochranu ľudských práv (z obavy a strachu žiadala som ich len o radu a neuviedla som názov zamestnávateľa). Napísali mi dlhý list, ktorému neviem, či aj právnik porozumie, prv, že to mám riešiť cez odbory (u nás má ich šéf "kúpené") a že mám zbierať dôkazy o šikanovaní.Šikanovaním na pracovisku opakovane 11 rok neprechádzam len ja, v júni v dôsledku šikanovania odišiel kolega v dôsledku následkov na zdraví zo zamestnania sám. Mnohí zamestnanci vidia, čo šéf robí, ale nikto sa nikoho nezastane, lebo každý sa bojí o seba. Podrobne Vám zatiaľ nepíšem, čím všetkým som prešla a prechádzam v zamestnaní. Chcem sa spýtať, či by ste mi vedeli pomôcť, ako sa brániť, ako zberať dôkazy a či mi v konečnom dôsledku vôbec pomôžu.Zamestnanci, ktorí vedia šéfovi lichotiť, donášať, splnia mu všetky priania aj protizákonné, si môžu robiť čo chcú. My čo máme svoj vlastný názor, ktorý je odlišný od šéfovho a často je aj v rozpore so zákonom - sme odpísaní.Alebo sa mám zmeniť ja, začať od seba (neviem, či mi to už po toľkých rokoch aj pomôže) a robiť aj v rozpore so svojim svedomím, len aby som o prácu neprišla a hlavne o peniaze, na ktorých je závislá moja rodina?
Bossing v policajnom zbore. Kde a ako možno vyhľadať adekvátnu pomoc?
Prosím o radu, či musím nastúpiť na služobnú cestu do zahraničia v trvaní cca 4 dni, keď som o nej dopredu vedela.(cesta začína 7.10.2013) Mám informáciu o tom, že to môžem odmietnuť s odvolaním sa na zdravotný stav. Pracovnej cesty sa nechcem zúčastniť po verejnom zhodení a irónii na pedagogickej porade pred všetkými pracovníkmi-toto už bol len dodatok, Mobbing riaditeľky trvá už roky aj a som si dovolila brániť sa. Odvtedy mi po 2O-tich rokoch tykania začala vykať.V autobuse budeme cestovať spolu s handicopovanými deťmi a samozrejme aj s ňou vyše 900 km do družobnej školy.Vzhľadom na to, že ju poznám,nechcem sa tej cesty zúčastniť, lebo mi je veľmi nepríjemné jej zhadzovanie v kolektíve pred všetkými zamestnancami. Dnes mi oznámila, že buď sa cesty zúčastním, alebo musím predložiť potvrdenie o PN. Našla som niečo na internete, ale na to sa nemôžem odvolávať- chcem vedieť, čo sa o tomto hovorí v novom Zákonníku práce.
Môj prípad skončil tak, že som bola nedobrovoľne na tri mesiace presunutá na Oddelenie vedy a doktor. štúdia, kde som pracovala do konca augusta hlavne na príprave archivovania všetkých možných dokumentov a spisov. Od kolektívu knižnice som bola odizolovaná, lebo ja som bola na Račianskej ul. a knižnica Pedagogickej fakulty je na Moskovskej 2. Kde, kto sa čudoval takémuto riešeniu, kde som bola ako zlý žiak oddelená od kolegýň z knižnice. Sedela som v jednej učebni sama, tam mi nosili spisy. V triede bolo horúco počas letných mesiacoch a v budove sa ľudia báli so mnou komunikovať... Pretrpela som aj toto trestné obdobie a vyslovene som počítala dni, kedy bude koniec."
Práce na tomto našom Slovensku je veľmi veľa, ďalšie podnety prinesiem nabudúce.
http://www.mojevideo.sk/video/263e1/marika_ritomska_v_karpatskej_tv.html
