a žalovaný (MS SR) má zaplatiť náhradu mzdy vo výške 37, 400 eur. Súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania ako príslušenstvo k náhrade mzdy.
Prinášam okienko pre študentov - právnikov, ktorí tu, v malej pojednávacej sieni Okresného súdu Bratislava I, mali a mohli byť prítomní. A spoločne s nami sledovať boj proti prepusteniu štátnej zamestnankyne, proti zničeniu jej existencie. Ale nebol tu ani jeden študent - budúci absolvent práv.
Dajme si otázku prečo by tu dnes mali byť? Aby v priamom prenose pozorovali mladú sudkyňu, ktorá sa snažila vysvetliť, ako a v čom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky porušovalo ustanovenia Zákonníka práce, zákon o štátnej službe, Ústavu Slovenskej republiky, Dohovor o ľudských právach pri prepustení štátnej zamestnankyne.
Podstata odôvodnenia rozsudku spočívala v preukázaní dôkazu, že u žalovaného bolo v čase prepustenia žalobkyne 8 voľných miest, a tým hmotnoprávna podmienka ponuka inej vhodnej práce podľa zákona nebola splnená a výpoveď zo dňa 14. 02. 2013 je neplatná.
K tomuto prípadu prepustenia štátnej zamestnankyne porovnáme ešte dva prípady prepustenia o ktorých som písala v článku Spravodlivosť neočakávajte aj keď pracujete na Ministerstve spravodlivosti SR.
Aj tieto dve zamestnankyne dostali na Ministerstve spravodlivosti Výpoveď zo dňa 14. 2. 2013. Aj tieto výpovede obsahujú dôvod výpovede: Organizačné zmeny. Ale prípady týchto dvoch zamestnankýň sú stále na súde a zamestnankyne bojujú už siedmy rok, aby dokázali SPRAVODLIVOSŤ.
Prečo nemajú aj tieto zamestnankyne víťazné ROZSUDKY? Lebo v jednom prípade po odvolaní žalobkyne Krajský súd v Bratislave vyniesol rozsudok, ktorým vec vrátil na Okresný súd Bratislava I na doplnenie dokazovania inej vhodnej práce.
A v druhom prípade po odvolani žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Bratislave I potvrdil. Dovolať sa spravodlivosti je možné na Najvyššom súde SR, kam podala žalobkyňa Dovolanie. Ale toto je cesta tŕnistá. A ešte nám ostane Ústavný súd SR. Ale vážení, právnici si z prípadov urobili chlebodarcu akoby na celý život.
Prečo súdy tieto tri výpovede zo dňa 14. 02. 2013 z dôvodu organizačné zmeny kvalifikujú rozdielne. Prečo len v jednom prípade súd prišiel k záveru neplatnej výpovede s náhradou mzdy vo výške 37. 400 eur?
Prečo nám sem na pojednávanie neprišiel novinár, ktorý by napísal o žene, zamestnankyne, ktorej vzali pred 6 rokmi prácu a ktorá odvážne bojovala?
A čo je nadôležitejšie, prečo sa na súdoch 6 rokov dokazovalo a súdny spor sa zbytočne predlžoval? Ako sme zistili:
1 lebo počas súdneho konania došlo k výmene sudcu a nová sudkyňa znovu celý prípad musela naštudovať,
2. poznamenávam: nová sudkyňa venovala prípadu dve pojednávania a prípad uzavrela.
3. sudkyňa nevzala do úvahy dokazovanie žalovaného:
a) tento navrhoval znížiť náhradu mzdy na 12 mesiacov,
b) rovnako nevzala do úvahy, či si žalobkyňa prácu hľadala,
c) či žalobkyňa dostávala podporu v nezamestnanosti,
d) či žalobkyňa dostávala nemocenské dávky,
e) či sa žalobkyňa zúčastnila pohovorov na hľadanie práce,
f) či sa žalobkyňa zúčastnila výberových konaní, t.j. akými spôsobmi si hľadala prácu.
Sudkyňa odborne odôvodnila, že tieto skutočnosti nie je povinná žalobkyňa preukazovať.
Inštitút ochrany ústavných práv zisťuje dôležitú skutočnosť, že aj žaloby, ktoré podáva občan, zamestnanec pri svojom prepustení nie sú na každom súde odborne posudzované. Naša práca je dôležitá a hlavne potrebná. Lebo neexistuje kontrola aplikácie zákonov prijatých v parlamente. Poslanci prijímajú zákony a tým ich práca končí. Nikto z nich nezisťuje ako ten, či ten zákon v praxi funguje.
Dajme si otázku, či si občania zvykli na svoje prepustenie a zničenie svojej existencie? Ak áno, tak sa tu "veselo" porušujú zákony na našich pracoviskách, a je jedno či je to parlament, ministerstvo, ústredný orgán, verejný či súkromný sektor.
A čo dodať na záver, Najhoršou pascou vo vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom je zákon. Najhorším predátorom žijúcim z krvi občana je zákonodarca, potom vladári v úradoch od najmenšej dediny až po prezidenta – myslím tým úrad nie osobu, potom zamestnávatelia, a nakoniec všetky silové rezorty vrátane prokuratúry, justície a polície. Samozrejme česť výnimkám v každom rezorte, či úrade.
Občan vo vzťahoch na Slovensku: Občan nemá právo na nič, je zodpovedný za všetko, a každý omyl či "výstrelok" vlády aj parlamentu musí zaplatiť občan.
